Na tému Krymu bol prezidentovi Slovenskej republiky zaslaný list dňa 27 mája 2015. Napriek tomu, že bol zaslaný doporučene na jeho meno, pán prezident sa neunúval odpovedať priamo, ale iba ústami svojho podriadeného Petra Mišíka:

 Vážený pán prezident,

 ukrajinská kríza, ktorá sa na Ukrajine vyhrotila v roku 2013 a pokračuje dodnes je bohatá na udalosti politického, hospodárskeho charakteru, ale aj také udalosti, ktoré žiaľ stáli aj množstvo ľudských životov.

          V tejto súvislosti svet rôzne vníma Krym, ktorý sa nedávno stal súčasťou Ruska. Panujú na to rôzne názory, ktoré hovoria, že Krym bol pripojený k Rusku podľa medzinárodného práva, iné tvrdia, že nie. V názoroch sa rozchádzajú politici, médiá i právnici.

            Pri príležitosti návštevy Ukrajiny ste k problematike zaujali jednoznačné stanovisko, vyjadrené na webovej stránke prezidenta republiky, že ide o nelegálnu anexiu Krymu. (https://www.prezident.sk/article/kiska-sa-v-kyjeve-pytal-na-reformy-a-moze-slovensko-pomoct/#)

Citujem:

            „Som rád, že opäť môžem navštíviť Ukrajinu. Keď som tu bol naposledy, ľudia volali po demokracii na uliciach, bojovali za svoju slobodu na východe krajiny. Aj dnes Ukrajina bojuje za svoju slobodu, nezávislosť. Potvrdil som, že Slovensko nikdy neuzná nelegálnu anexiu Krymu, že nikdy nebude akceptovať nijaké – politické, vojenské ani ekonomické zasahovanie do ukrajinskej suverenity,“ koniec citátu.

            Z Vašej citácie vyplýva, že Krym bol od Ukrajiny násilne oddelený. Dovoľujem si Vás požiadať, vážený pán prezident, o zaslanie Vašej odpovede na základe čoho ste dospeli k tomuto presvedčeniu. Predpokladám, že to boli odborné právne argumenty nezávislých odborníkov na medzinárodné právo. Dovoľujem si Vás požiadať o zaslanie uvedenej konkrétnej argumentácie s odvolaním sa na konkrétne dokumenty medzinárodného práva, jeho zmlúv, článkov a ustanovení ako aj ustanovení iných právnych noriem, ktoré boli podľa Vás porušené.

Na tento list prišla nasledujúca odpoveď  riaditeľa kancelária prezidenta Petra Mišíka dňa 30 júna 2015:

            Dovoľte mi poďakovať sa za Váš list, ktorým ste sa obrátili na prezidenta Slovenskej republiky pána Andreja Kisku.

            V liste sa pýtate na základe čoho dospel pán prezident k presvedčeniu. Že k odtrhnutiu (anexii) Krymu od Ukrajiny a jeho pričleneniu k Ruskej federácie došlo nelegálne. Ako správne predpokladáte, postoj pána prezidenta v tejto záležitosti vychádza z princípov medzinárodného práva, z ktorých sú v otázke Krymu najdôležitejšie princípy územnej celistvosti a suverenity.

            Oba princípy sú zakotvené v článku 2 Charty OSN, ktorá je jedným z najdôležitejších zdrojov medzinárodného práva. K dnešnému dňu sú vďaka svojmu podpisu Chartou viazaní – okrem ďalších 190 štátov – aj Ukrajina, Ruská federácia a Slovenská republika. Tieto princípy sú okrem iného definované aj v Záverečnom akte Konferencie o bezpečnosti a spolupráci (Helsinský záverečný akt), a to konkrétne v časti I.

            Ruská federácia sa okrem toho zaviazala rešpektovať nezávislosť, suverenitu a existujúce hranice Ukrajiny (vrátane Krymu) aj v Budapeštianskom memorande z r. 1994 výmenou za to, že sa Ukrajina vzdá svojho jadrového arzenálu.

            Pričlenenie Krymu k Ruskej federácii je teda v rozpore s ustanoveniami medzinárodného práva – nerešpektuje všeobecnú zásadu územnej celistvosti zakotvenú v Charte OSN a rovnako tak nerešpektuje ani ustanovenia Budapeštianskeho memoranda.

            Okrem toho, referendum na základe ktorého došlo k odtrhnutiu Krymu od Ukrajiny a jeho pričleneniu k Ruskej federácii bolo uskutočnené v rozpore s ukrajinskou ústavou. Tá v článku 73 jasne stanovuje, že otázky týkajúce sa zmeny územia Ukrajiny podliehajú výlučne celoukrajinskému referendu, teda referendu, v ktorom budú mať možnosť hlasovať všetci občania Ukrajiny, nielen jeho časti.

            Na záver nám dovoľte ešte raz poďakovať za Váš list. Vážime si , že máte záujem o zahraničnopolitické postoje pána prezidenta Andreja Kisku a argumenty, z ktorých pri týchto postojoch vychádza.

Na tento list bol poslaný následovný list, keďže odpoveď pána Mišíka nepokladáme za vyčerpávajúcu ani kvalifikovanú:

Vážený pán prezident,

            dovoľte, aby som sa  poďakoval za odpoveď, ktorú mi poslal Váš riaditeľ odboru zahraničnej politiky Peter Mišík z 30. júna 2015 pod číslom Č.s. 39-2015-KPSR k problematike Krymu a Vášmu vyjadreniu o nelegálnej anexii Krymu na prezidentskej webovej stránke.

            V odpovedi p. Mišík argumentuje článkom 2 Charty OSN a Budapeštianskym memorandom z .r. 1994. Na tomto základe konštatoval, že pričlenenie Krymu k Ruskej federácii je v rozpore s ustanoveniami medzinárodného práva – nerešpektuje všeobecnú zásadu územnej celistvosti, suverenity a ustanovenia Budapeštianskeho memoranda. Tiež poukázal na to, že pričlenenie Krymu k Ruskej federácii bolo uskutočnené v rozpore s ukrajinskou ústavou – článkom 73.

Musím žiaľ však konštatovať, že závery pána Mišíka nie sú správne:

Princíp územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny nemohol byť porušený, pretože podľa medzinárodného práva Krym nikdy k Ukrajine legálne nepatril. Počas trvania ZSSR mal Krym rozsiahly status autonómnej republiky a nebol súčasťou Ukrajiny. Za pripojenie Krymu k Ukrajine z pohľadu medzinárodného práva nemožno považovať krok Politbyra ZSSR, ktorým bolo toto územie dané v roku 1954 pod správu Ukrajiny. Išlo len o administratívny úkon v rámci zväzových republík, ktoré boli súčasťou jedného spoločného štátu.

Dňa 20. januára 1991 prebehlo na Kryme referendum, kde rozhodlo 93% obyvateľov o obnovení Krymskej autonómnej republiky.

Dňa 4. septembra 1991 prijal Krymský parlament Deklaráciu o štátnej suverenite Krymu a v decembri bolo zorganizované na Ukrajine referendum o samostatnosti Ukrajiny, ktoré prebehlo aj na Kryme, kde 54% ľudí hlasovalo za vznik samostatnej Ukrajiny. Toto referendum bolo teda iba o vzniku samostatnej Ukrajiny, nie o vzdaní sa Krymu svojej samostatnosti zo septembra 1991.

Krymský parlament prijal 6. mája 1992 Ústavu Krymu, podľa ktorej bol Krym samostatným štátom v spoločnom zväzku s Ukrajinou. Ústava v sebe zahrňovala body o suverenite a sebaurčení, čiže Krym mohol kedykoľvek zvážiť svoje zotrvanie v spoločnom zväzku s Ukrajinou. Ukrajinci tento stav však dlho nerešpektovali a v roku 1995 ukrajinský parlament zrušil Ústavu Krymu a zmenil jeho štatút na autonómnu republiku v rámci Ukrajiny a zrušil suverenitu Krymu. Takto v rozpore s medzinárodným právom porušil práva Krymu a jeho obyvateľov.

Budapeštianske memorandum z roku 1994:

Tvrdenie pána Mišíka, že Rusko porušuje Budapeštianske memorandum z roku 1994 je zavádzajúce a nesprávne:

Uvedené memorandum nemá charakter medzinárodnej zmluvy a nazaväzuje žiadneho účastníka k iným právnym povinnostiam. Odvolávať sa na skutočnosť, že sa Ruská federácia zaviazala rešpektovať nezávislosť, suverenitu a existujúce hranice (vrátane Krymu) v tomto memorande je nepravdivé. V memorande nie je jediná zmienka o Kryme. Krym v čase podpisu memoranda nemožno považovať za súčasť Ukrajiny, nakoľko vtedy mal status samostatného a suverénneho štátu nachádzajúceho sa v spoločnom zväzku s Ukrajinou.

Vzhľadom k uvedenému, už vôbec nie je podstatný článok 73 ukrajinskej ústavy, na ktorý sa odvoláva pán Mišík.

Možno teda konštatovať, že Krym vyjadril svoju vôľu v roku 2014 pripojiť sa k Ruskej federácii referendom v súlade s medzinárodným právom.

Chcel by som však podotknúť, že nie je správne, aby predstavitelia Slovenska zaujali (možno) z obáv pred územnou integritou a suverenitou Slovenska rovnaké stanovisko voči Kosovu aj Krymu t.j. neuznali sme Kosovo, neuznáme ani Krym. Obidva prípady sú rôzne. Krym nadobudol svoj status a samostatné rozhodovanie o svojej budúcnosti legálnymi prostriedkami. Všetky štáty, ktoré uznali Kosovo, postupovali v rozpore s medzinárodným právom.

Nezmyslom sú aj sankcie voči Rusku. Sú proti záujmom EÚ, ale v súlade s tzv. „záujmami“ USA. Európski predstavitelia musia viesť politiku spoločnú, ale v súlade so záujmami národných štátov a bez vplyvu USA.

Chybu robia politici, ktorí majú na svedomí organizáciu prevratov, pomocou tajných služieb s cieľom  následného ekonomického, ale aj vojenského ovládania. Určite poznáte vyhlásenia a činy politických predstaviteľov USA vedúce  k chaosu a vojne na Ukrajine s cieľom zatiahnuť  Európu vrátane Slovenska do možnej vojny s Ruskom. Ak by sa tak stalo, vinní budú aj Európania za to, že viedli servilnú politiku a slepo sa podriaďovali americkým príkazom. Určite máte tiež informácie o aktivitách tzv. západných štátov a ich privatizérov na čele s USA, ktorí už teraz skupujú ukrajinskú pôdu, nerastné bohatstvo Ukrajiny a jej strategické hospodárske odvetvia. Mediálne útoky na Rusko boli spustené aj preto lebo Rusko prehliadlo cieľ USA a NATO, ktorým bolo založenie vojenskej základne na Kryme.

Na základe uvedeného si Vás dovoľujem požiadať o korekciu Vašich vyjadrení na prezidentských stránkach. Vážený pán prezident chcem Vás uistiť, že pri svojich hodnoteniach a záveroch v politike, ale aj iných oblastiach sa riadim princípom objektívnej pravdy. V prípade Vášho záujmu o stanoviská, alebo analýzy Vám rád poskytnem svoje vedomosti.

          Na tento list neprišla ani odpoveď a pán prezident sa neunúval ani s korekciou svojich stránok.

Záver:

Pán prezident sa ukazuje všade tam, kde si môže vylepšiť svoj imidž  Hlavne tam musia byť médiá, aby ho ukázali v pozitívnom svetle. Problém nastáva vtedy, keď pán prezident sa má osobne vyjadriť k odborným otázkam. Z čoho máte strach pán prezident?

Odpovedať

Musíte byť prihlásený, aby ste mohli pridať komentár.