Pomaly, ale isto sa rozbieha predvolebný kolotoč do slovenského parlamentu. Opäť sa vyhodí množstvo peňazí pričom pre občana sa veľa nezmení. Politici sa derú k moci pre moc a získanie vplyvu k obrovskému prerozdeľovaniu finančných prostriedkov. Ľudovo sa tomu povie koryto. Potreby občanov a zvyšovanie životnej úrovne je pre nich druhoradé. Nebudeme si všímať korupčné správanie poslancov, ani klientelizmus a dohadzovanie kšeftov lebo pravdepodobne by Slovenský parlament bol prázdny.

            Všimneme si len politikov, ktorí z titulu výkonu svojej funkcie do parlamentu nepatria alebo strany, ktoré sú bez šance na úspech:

 

Strana TIP: Nevýrazný program, dá sa očakávať, že voličov nepresvedčia. Predstaviteľom chýba prehľad o politike a dianí. Nič konštruktívne ani systémovo neriešia.

 

KSS: Strana, ktorá by vedela riešiť problémy ľudí. Zo strany spoločnosti je však ignorovaná a nedostáva priestor na svoje vyjadrenia. Je doslova blokovaná médiami a ich pravicovými sponzormi. Ak sa nezviditeľní ráznejšie, nemá šance na úspech.

 

Ľudová strana Naše Slovensko: Nevyprofilovaná strana, ktorej program je chaoticko-populistický. Zaváňa neonacizmom, a preto sa treba mať pred takouto stranou na pozore. V programe majú aj niektoré dobré ciele, problém je v tom, že sú časovo za jedno volebné obdobie nesplniteľné.

 

KDH: Populisticky stanovený program. Zbytočne rozsiahly. Má za cieľ osloviť katolícku časť obyvateľstva, ktorí veria aj takým, ktorí víno pijú a vodu kážu. Svojich desať percent získajú len vďaka bigotným katolíkom, ktorí aj keď sa majú zle, povedia že to takto chce Boh. Keď bola pri moci táto strana, nič zo svojich predsavzatí nesplnila.

 

Maďarská kresťanskodemokratická aliancia: Strana, ktorá v minulosti prežívala pod rôznymi názvami. Strana chameleónskeho tipu pravicového razenia, bez jasného programu a bez šance na úspech. Jej jediným pozitívom je, že odčerpá ďalšie hlasy maďarským stranám. Môže ich poslať mimo parlament.

 

Most – Híd: Strana lavírujúca s hlasmi Slovákov hovoriacich maďarsky. Svojich 7 – 10 percent môže získať za predpokladu, že sa maďarské strany nepobijú o voličov navzájom. Z maďarských strán je najnebezpečnejšia pre Slovákov lebo len predstierajú spoluprácu.

 

OĽANO-NOVA: Strana, ktorá vsadila na hlasy „mlčiacej väčšiny“ a myslí si, že sa vo voľbách presadí. Okrem kritiky, konštruktívnu politiku nevedia robiť. Strana bude ešte nejakú dobu prežívať a neskôr ju čaká osud HZDS a SDKÚ – DS.

 

Politická strana Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia: Strana nemá zlé ciele, nerieši však základné otázky. Ide o novú stranu, ktorá v týchto voľbách nebude úspešná.

 

Priama demokracia: Nevyprofilovaná strana, bez reálnych cieľov a bez šance na úspech.

 

Prosperita Slovenska alebo DS – SDKÚ: Mačkopes vzniknutý z inej neúspešnej strany. Vrcholoví pravicoví predstavitelia sú z iných skrachovaných strán s Kaníkom na čele. Bez šance na úspech. Politické mŕtvoly sa nedajú reinkarnovať.

 

Strana Sieť: Môže sa dostať do parlamentu, je predpoklad, že osloví mladých voličov a „mlčiacu väčšinu“. Niektoré mená sa však do kandidátnej listiny nehodia z dôvodu politickej neschopnosti. (Beblavý, Fedor).

 

Strana SaS: Môže zamiešať karty a dostať sa do parlamentu ak urobí razantnú manipuláciu voličov. Má medzi sebou zopár politických skrachovancov z iných strán, ktorí nie sú zárukou budovania zvyšovania lepšej životnej úrovne pre všetkých obyvateľov Slovenska. Ako pravicová strana bude hájiť skôr európske a podnikateľské záujmy ako záujmy bežných občanov. Veľa vecí v ich programe sú len fikcia a nereálne ciele.

 

SDKÚ – DS: Skrachovaná strana bez šance na úspech. Po odchode podozrivých ľudí z páchania zločinov do histórie ide o potápajúcu sa rybársku loď.

 

SNS: Strana, ktorá prešla vnútornou očistou a je predpoklad, že budú robiť politiku pre ľudí. Základnou otázkou je, či im ľudia tentokrát uveria. Dá sa predpokladať, že áno a vo voľbách uspejú.

 

SKOK: Strana, s populistickým programom. Jej nevýhodou je, že v čele má neschopného bývalého ministra hospodárstva. Krajcer tiež patrí skôr do moderátorského kresla ako poslaneckého. Bez šance na úspech, ibaže by nejako zblbli voličov.

 

Sme rodina: Strana Borisa Kollára nemá šancu na úspech. Neponúka nič nové, ani spôsoby, akými chce svoje ciele dosiahnuť.

 

Smer – SD: Niet pochýb, že napriek rôznym kauzám a viacerým sprofanovaným politikom v jej radoch voľby vyhrá lebo žiadna iná strana neponúka nič lepšie ako tú biedu, čo ponúka SMER – SD.

 

Strana maďarskej komunity: Ultrapravicová strana maďarských politických skrachovancov, ktorých pravdepodobne podporuje maďarský Američan a miliardár podozrivý z páchania vojnových zločinov financovaných v prospech tzv. amerických záujmov s cieľom rozbiť EÚ. Spolupracuje s CIA a inými americkými nelegálnymi štruktúrami.

 

Strana moderného Slovenska: Populistická strana opakujúca vo svojom programe všeobecné frázy. Bez jasného cieľa a bez šance na úspech. Navyše predstaviteľ strany Milan Urbáni po skrachovaní HZDS nebudí žiadnu dôveru.

 

Šanca: Pravicová strana, ktorá je bez šance na úspech. Jej program je pre občanov v mnohom cudzí. A ktovie či jej neprispieva na činnosť zahraničie ako v prípade SDKÚ –DS (USA).

 

VZDOR – strana práce: Strana, ktorej program je domiešaný s minulosťou. Napriek mnohým dobrým myšlienkam jej voliči nedajú dôveru lebo Slovensko nie je národom, ktorý sa vzoprie na uliciach násiliu a zlu. Iba ak by nastala situácia keď nebude na chlieb a mlieko. Okrem toho nevieme štrajky za svoje práva dotiahnuť do konca. Rok 1989 nie je výnimkou. Vtedy bol prevrat organizovaný štátnou mocou a československou rozviedkou so súhlasom Ruska a USA. Išlo o organizovaný majetkový prevrat.

 

Strana zelených Slovenska: Nedocenená strana, ktorá do parlamentu patrí. Žiaľ ľudia ešte nepochopili dôležitosť tejto strany pre existenciu planéty.

 

Koalícia spoločne za Slovensko: Nevýrazná strana strana s nevýraznými cieľmi, bez šance na úspech.

 

Záver: Z uvedených stručných analýz a predpokladov je možné predpokladať, že sa môže vytvoriť koalícia s nasledovných strán.

 

Z víťaznej strany SMER – SD a niektorých nasledovných strán: KDH, Most-Híd, SNS.

 

 

 

Už dlhšiu dobu si všímame mediálne prostredie Slovenska a môžeme konštatovať, že na Slovensku neexistujú nezávislé a seriózne médiá, ktoré by prinášali objektívne správy. Skôr naopak. Sú tendenčné, prinášajúce neobjektívne správy, mnohokrát lživé, nepreverené, zavádzajúce a jednostranné. Platí to hlavne o správach zo zahraničia, ale aj z domova sa také nájdu. Prečo je tomu tak? Médiá majú nepochybne veľkú silu formovať mienku občanov či už pozitívnym alebo aj negatívnym smerom.

Ide o prostriedok, ktorý môže byť zneužívaný a využívaný v prospech toho, kto ich platí, v prospech masovej manipulácie s ľuďmi. Využívajú skutočnosť, že občan má tendenciu veriť médiám a nedá si tú námahu, aby si preveril médiami pertraktované informácie. A tak sme svedkami toho, že médiá na Slovensku už dlhodobo manipulujú s ľuďmi v prospech toho, kto ich za to platí.

Pozrime sa to na príklade zostrelenej ruskej stíhačky SU 24 Turkami. Prvotná informácia bola, že stíhačka bola zostrelená. To je fakt. Po preštudovaní svetových médií a po poskladaní informačnej mozaiky sa dá ľahko zistiť, že stíhačka nenarušila turecký vzdušný priestor, a teda akt zostrelenia bol aktom tureckej agresie a vojnový zločin. Žiaľ úlohou slovenských médií je vytváranie zlého obrazu o Rusku tak, aby občania uverili, že Rusko je tá zlá krajina. Z tohto pohľadu sú dokonca slovenské médiá nebezpečné lebo vedome klamú občanov. Stoja za tým majitelia médií, pravica a predovšetkým politická moc, pchajúca sa do zadku USA.

V médiách, hlavne v televíznych dostávajú priestor tzv. „odborníci“ ako sú Nič, Samson a im podobní. Pritom ak si dlhodobejšie všímame vyjadrenia týchto pánov, možno vysloviť podozrenie, že prinášajú jednostranné štvavé informácie, ktoré pravdepodobne šíria na pokyn tajných služieb iných štátov, predovšetkým USA a Izraela.

Médiá, hlavne obrazové prinášajú aj snímky vyjadrení tureckých vidiečanov, ktorí tvrdia, že videli ako ruská stíhačka preletela turecké hranice. Po rozbore obrazového spravodajstva možno tvrdiť, že ide o manipuláciu na objednávku s cieľom ospravedlnenia zločinu. Dotyčný turecký sedliak sa jednoducho naučil naspamäť predpísané vety a mediálna manipulácia bola na svete. Ďalšie masírovanie mozgov nám predvádza cvičená opička Obama, ktorý púšťa do sveta bombastické vyhlásenia o tom ako treba spoločne proti ISIS postupovať a ako ich treba poraziť. Je to mlátenie prázdnej slamy, pretože za týmito rečami nenasledujú žiadne činy. Ani ich od USA nemôžeme očakávať pretože USA ISIS podporujú. Je znepokojujúce, že NATO sa postavilo na stranu Turecka bez toho, že by si zistili všetky okolnosti incidentu. Vzhľadom k tomu, že to bol Američanmi pripravený incident, ani ho nevyšetrovali, ale jednostranne len za to, že Turecko je členom NATO sa postavili na jeho stranu. Je to ďalší dôkaz o falošnej loajalite agresorského zoskupenia NATO.

Jediná krajina, ktorá bojom proti teroristom bráni svetový mier je Rusko. Po masakre v Paríži sa k nim už pripája aj Francúzsko a postupne aj iné štáty Európy si uvedomujú, že ak nebudú postupovať rázne, tak ich občanom hrozí nebezpečie, aké sme tu doteraz nepoznali.

Ak Európa nepochopí, že sa musí zbaviť NATO ako kameňa, ktorý má na krku, môžu byť následky členstva v NATO pre Európu fatálne. Pretože svetový mier ohrozujú USA ako jediný štátny agresor podporujúci terorizmus na svete.

Dovolíme si to tvrdiť bez ohľadu na vyšetrovanie. Politicky je situácia jasná. Rusko bombardovaním islamských teroristických cieľov v Sýrii bojuje za stabilitu sveta, čo je v rozpore s americkými teroristickými záujmami, ktorých cieľom je destabilizovať svet vrátane Európy. Turecká provokácia zostrelenia legálne letiacej stíhačky v sýrskom vzdušnom priestore má za cieľ ďalej vyhrotiť situáciu. Tureckí pobehaji to urobili s tichým súhlasom USA a ich vojnových štváčov v americkej administratíve, ktorí vojensky i finančne podporujú islamský teroristický štát.

Turkom sa to hodilo do karát lebo nemôžu prežuť, že im Rusi tento mesiac zbombardovali kolónu 500 tureckých kamiónov, ktoré nelegálne prevážali ropu zo Sýrie do Iraku na rafináciu. Po rafinácii islamisti potom predávajú do sveta ropné produkty (aj cez Turecko) a za peniaze kupujú americké zbrane.

Západ s USSA na čele tak porušujú rezolúciu Rady bezpečnosti OSN č. 2199, ktorá hovorí o zákaze financovania teroristov z ilegálneho predaja ropných produktov. Islamistov totiž podporuje finančne cca 40 štátov, vrátane členov G20. Treba si pritom uvedomiť, že utečenci neutekajú ani tak pred vojnou ako preto, že za odchod do Európy ich platia USA.

Nie je to teda utečenecká kríza, ale ide o islamizáciu Európy, čo je vrcholne nebezpečná hra USA proti Európe s využitím zločineckého zoskupenia NATO. Sú skutočne európski predstavitelia takí slepí alebo len slepo počúvajú nariadenia z Washingtonu? Servilnosť európskych politikov ohrozuje priamo mier v Európe. Dávno mali všetky štáty Európy vystúpiť z tohto zločineckého zoskupenia, ktoré slúži len na ovládanie európskych štátov Američanmi a založiť vlastné európske obranné štruktúry nezávislé od USA.

 Opäť sme tu mali 17. november a okrem „povinných jázd“ politikov si ho skoro ani nikto nevšimol. Prečo? Predovšetkým preto, že tento sviatok je politikmi zdefraudovaný. Donedávna sa tento deň slávil ako Medzinárodný deň študentstva. Potom prišlo niekoľko mudrákov a urobili z neho Deň boja za slobodu a demokraciu. Medzinárodný deň študentstva z roku 1939 zapadol prachom i keď jeho význam bol omnoho väčší ako Deň boja za slobodu a demokraciu z roku 1989, ktorý je skôr dňom majetkového prevratu. Slobodu má národ len fiktívnu a demokracia v tomto štáte neexistuje. Mnohí si totiž demokraciu mýlia s politickou pluralitou.

 

Demokracia sama o sebe nie je zaručená politickou pluralitou. Ale vyhovuje mocenským štruktúram lebo pod rúškom demokracie je možné páchať rôzne násilie proti občanovi a obyvateľovi Slovenska. Od rozkrádania majetkov, cez obmedzovanie práv občanov, vytváranie oligarchov, úžerníkov, zdieranie občanov až po výpredaj majetku. Po dvadsiatich šiestich rokoch sme sa stali gasterbeitermi vo vlastnej krajine. Ale všetko je údajne v poriadku lebo máme „demokratické“ zákony, ktoré to všetko pripúšťajú.

 

Už dávno pred udalosťami v roku 1989 sa komunistická frakcia na čele s československou rozviedkou a kontrarozviedkou dohodla s vtedajšou opozíciou na odovzdaní moci. Ale nie majetkov. Tie si pekne nová i stará moc rozdelila podľa dopredu dohodnutých pravidiel. Už v roku 1988 sa školili noví ľudia, s ktorými sa rátalo, že prevezmú moc. V danom roku chodili na lekárske prehliadky, kde sa mala potvrdiť ich zdravotná schopnosť. A už od začiatku roku 1988 bolo dohodnuté na 90% kto aké posty v budúcom novom zriadení obsadí. Všetko sa to dialo pod kontrolou KGB a za spoluúčasti CIA a BND a ich predstaviteľov v opozícii.

 

Politickí zločinci nás zatiahli do NATO (North Atlantic Terrorist organization), agresorskej organizácie, ktorá si vojenským terorom podriaďuje poslušnosť štátov a pripravuje pôdu pre ekonomických dobyvateľov. Následne sme vstúpili do EÚ, ktorá vyžaduje ekonomickú poslušnosť. Obe organizácie sú pod rozhodujúcim vplyvom amerických yankees. Všimnite si, že sme nemohli vstúpiť skôr do EÚ ako do NATO. Vojensky predsa bolo treba zabezpečiť poslušnosť národov. Ceny máme ako v napr. v Nemecku, ale platy až sedemnásobne nižšie. Nehovoriac o sociálnom zabezpečení. Z tohto pohľadu Nemci už žijú v kvitnúcom socializme. A na náš úkor lebo Západ sa chopil príležitosť zrušil na Slovensku pracovné príležitosti a postavil nás do role kupovania cudzích výrobkov. T.j. urobil z našej krajiny len odberateľov svojich tovarov.

 

Žijeme v krajine národného ohrozenia a zdierania. Dokedy občania necháme našu krásnu krajinu krvácať a čo odovzdáme ako dedičstvo našim deťom?

 

Dodatok:

 

Pozitívom je, že hlavný vinník celosvetových problémov, USA v dohľadnej dobe piatich rokov končia ako svetová veľmoc. Ich ekonomika je vo fáze rozkladu. Z dôvodu ekonomickej záchrany sa rozhodli pre najhoršie scenáre, ktorými je vojenské besnenie v jednotlivých oblastiach sveta. USA urobili vážnu chybu v tom, že neupustili uvoľnenej menovej politiky – rozumej nekontrolované tlačenie peňazí americkou centrálnou bankou FED. Robia to z dôvodu vyhnutia sa recesii, čo americkú ekonomickú krízu nerieši, len odďaľuje. Krach a praskot finančných bublín bude o to väčší. Najneskôr v roku 2018 svet zažije americký ekonomický kolaps s celosvetovým dopadom. Veď americký dlh rastie 30 násobne rýchlejšie ako jeho ekonomika a po vypuknutí nasledujúcej krízy im hrozí občianska vojna. Štáty BRICS sa na tento kolaps už pripravujú, ale Európa spí ako zvyčajne. Ak sa ekonomika Európy nestane nezávislou a neurobí veľmi chytro opatrenia na odvrátenie ekonomickej hrozby, čaká ju kruté prebudenie…

 

 

 

 

V Národnej rade Slovenskej republiky máme až 24 tzv. nezaradených poslancov (https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/nezavisli) k 2. októbru 2015.

Všetkých do parlamentu vyplavila nejaká politická vlna. V rozbúrenom mori parlamentu sa však mnohí ocitli v úlohe bezprizorného poslanca, keďže sa „rozkmotrili“ so svojimi stranami. Niektorí sa stali bezprizornými vďaka zrušenému poslaneckému klubu, ale členmi strany zostali.

Venujme sa najprv prvej skupine. Má poslanec právo byť poslancom po vystúpení z politickej strany? Nemá!!! Občania ho totiž volili ako člena istej politickej strany. Mal by teda hájiť záujmy strany a politického programu tejto strany. Akonáhle sa stane odídencom, mal by vrátiť aj mandát poslanca. Morálka sa však v parlamente nenosí a škoda sa vzdať lukratívneho platu, ďalších poslaneckých pôžitkov, predovšetkým moci a obsahu koryta. Koryto sa predsa plní a vyprázdňuje a ak nie ste pri koryte, nenažeriete sa…

Takto títo poslanci zastupujú len sami seba a už dávno nie voličov, ktorí ich volili. Parlament SR by mal byť zložený z poslancov, ktorí budú predovšetkým plniť sľuby z programov politických strán ak sa tieto strany dostanú do parlamentu. Čiže poslanci, ktorí sú v tejto skupine sú amorálni, bažiaci po moci a peniazoch a nemajú v parlamente čo robiť.

 Druhá skupina poslancov je taká, v ktorej sa nachádzajú poslanci a sú členmi strany. Nie sú však zaradení v klube na základe jeho zániku podľa zákona č. 309/2013 Z. z..  Majú právo zastupovať voličov v parlamente? Je to diskutabilné. Je to tak preto lebo poslanecký klub neexistuje a poslanec vystupuje ako člen zaniknutého klubu. Koho záujmy teda zastupuje? Ako člen strany zastupuje záujmy danej strany? Jej volebného programu? A kto kontroluje jeho činnosť?

Úplnou zvrátenosťou však je, keď sa poslanci chameleóni zmenia na poslanca, ktorí vystúpiac zo strany, ktorá ich vyplavila do parlamentu si založia inú stranu a potom hlásajú jej program. Ale na Slovensku je všetko možné. Chybou je, že poslanci si toto nevšímajú. Tendencia je skôr naopak, takúto nelegálnu poslaneckú činnosť im zákonmi zlegalizovať. Je to asi preto lebo v politike každý na každého niečo vie a vlk vlkovi uši neodhryzne…