Archív pre kategóriu ‘Zlyhania štátu Slovensko’

Konferencia sa uskutočnila v dňoch 15. až 17. apríla v Bratislave. Ide už o 11. ročník podujatia, ktoré sa údajne zaoberá globálnou bezpečnosťou a spoluprácou. Keď sa však bližšie pozrieme na jej delegátov a ich vyhlásenia, zistíme že ich vyhlásenia nie sú o konštruktívnej bezpečnosti sveta, ale o protiruskej kampani vojnových štváčov s cieľom rozvrátiť Rusko. Ide o veľmi nebezpečnú hru lebo Rusko nie je krajina, ktorú by vojnoví štváči z tzv. demokratických krajín mohli položiť na kolená. Nie je ani krajinou, ktorá je hrozbou pre mier. Skutočnou hrozbou sú USA.

Z konfrontačnej politiky Západu a ich východných satelitov môže vzniknúť len eskalácia napätia a ďalšie vojnové nešťastia vo svete. Preto je potrebné rázne takúto politiku odmietnuť a urobiť všetky možné kroky vedúce k serióznej spolupráci s Ruskom. Európa by si mala vybudovať svoje vlastné obranné štruktúry bez diktátu USA. NATO je zločinecká organizácia a prežitok studenej vojny. Je to len prostriedok na ovládanie vojenských síl iných štátov Spojenými štátmi americkými.

Medzi takýchto vojnových štváčov patria napr. David Cameron, John McCain, Biden, Kerry, Róbert Vass, balkánska vrahyňa Madeleine Albrightová, vlastným menom Marie Jana Korbelová, bývalá česká židovka a dcéra českého veľvyslanca v Belehrade Josefa Korbela. Momentálne vlastní mnohomiliónové akcie na Kosove, ktoré dostala za odmenu rozvratu Juhoslávie. Dodnes spolupracuje s kosovským vrahom Hashimom Thacim súčasným prezidentom protiprávne vzniknutého štátu Kosovo. Ďalšou smutnou figúrkou je „čestný“ prezident Slovenskej atlantickej komisie Rastislav Káčer bývalý veľvyslanec SR v USA. Zrejme dostal tento titul za podporu amerických zločineckých záujmov. Nečudovali by sme sa, keby bol na výplatnej páske CIA.

Takže GLOBSEC je len spolok vojnových štváčov, akýsi predvoj zločineckej organizácie NATO. Je hanbou Slovenska, že sa v rámci rektálnej politiky podujalo zorganizovať takúto konferenciu.

V Národnej rade Slovenskej republiky máme až 24 tzv. nezaradených poslancov (https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/nezavisli) k 2. októbru 2015.

Všetkých do parlamentu vyplavila nejaká politická vlna. V rozbúrenom mori parlamentu sa však mnohí ocitli v úlohe bezprizorného poslanca, keďže sa „rozkmotrili“ so svojimi stranami. Niektorí sa stali bezprizornými vďaka zrušenému poslaneckému klubu, ale členmi strany zostali.

Venujme sa najprv prvej skupine. Má poslanec právo byť poslancom po vystúpení z politickej strany? Nemá!!! Občania ho totiž volili ako člena istej politickej strany. Mal by teda hájiť záujmy strany a politického programu tejto strany. Akonáhle sa stane odídencom, mal by vrátiť aj mandát poslanca. Morálka sa však v parlamente nenosí a škoda sa vzdať lukratívneho platu, ďalších poslaneckých pôžitkov, predovšetkým moci a obsahu koryta. Koryto sa predsa plní a vyprázdňuje a ak nie ste pri koryte, nenažeriete sa…

Takto títo poslanci zastupujú len sami seba a už dávno nie voličov, ktorí ich volili. Parlament SR by mal byť zložený z poslancov, ktorí budú predovšetkým plniť sľuby z programov politických strán ak sa tieto strany dostanú do parlamentu. Čiže poslanci, ktorí sú v tejto skupine sú amorálni, bažiaci po moci a peniazoch a nemajú v parlamente čo robiť.

 Druhá skupina poslancov je taká, v ktorej sa nachádzajú poslanci a sú členmi strany. Nie sú však zaradení v klube na základe jeho zániku podľa zákona č. 309/2013 Z. z..  Majú právo zastupovať voličov v parlamente? Je to diskutabilné. Je to tak preto lebo poslanecký klub neexistuje a poslanec vystupuje ako člen zaniknutého klubu. Koho záujmy teda zastupuje? Ako člen strany zastupuje záujmy danej strany? Jej volebného programu? A kto kontroluje jeho činnosť?

Úplnou zvrátenosťou však je, keď sa poslanci chameleóni zmenia na poslanca, ktorí vystúpiac zo strany, ktorá ich vyplavila do parlamentu si založia inú stranu a potom hlásajú jej program. Ale na Slovensku je všetko možné. Chybou je, že poslanci si toto nevšímajú. Tendencia je skôr naopak, takúto nelegálnu poslaneckú činnosť im zákonmi zlegalizovať. Je to asi preto lebo v politike každý na každého niečo vie a vlk vlkovi uši neodhryzne…

 

 

Na tému Krymu bol prezidentovi Slovenskej republiky zaslaný list dňa 27 mája 2015. Napriek tomu, že bol zaslaný doporučene na jeho meno, pán prezident sa neunúval odpovedať priamo, ale iba ústami svojho podriadeného Petra Mišíka:

 Vážený pán prezident,

 ukrajinská kríza, ktorá sa na Ukrajine vyhrotila v roku 2013 a pokračuje dodnes je bohatá na udalosti politického, hospodárskeho charakteru, ale aj také udalosti, ktoré žiaľ stáli aj množstvo ľudských životov.

          V tejto súvislosti svet rôzne vníma Krym, ktorý sa nedávno stal súčasťou Ruska. Panujú na to rôzne názory, ktoré hovoria, že Krym bol pripojený k Rusku podľa medzinárodného práva, iné tvrdia, že nie. V názoroch sa rozchádzajú politici, médiá i právnici.

            Pri príležitosti návštevy Ukrajiny ste k problematike zaujali jednoznačné stanovisko, vyjadrené na webovej stránke prezidenta republiky, že ide o nelegálnu anexiu Krymu. (https://www.prezident.sk/article/kiska-sa-v-kyjeve-pytal-na-reformy-a-moze-slovensko-pomoct/#)

Citujem:

            „Som rád, že opäť môžem navštíviť Ukrajinu. Keď som tu bol naposledy, ľudia volali po demokracii na uliciach, bojovali za svoju slobodu na východe krajiny. Aj dnes Ukrajina bojuje za svoju slobodu, nezávislosť. Potvrdil som, že Slovensko nikdy neuzná nelegálnu anexiu Krymu, že nikdy nebude akceptovať nijaké – politické, vojenské ani ekonomické zasahovanie do ukrajinskej suverenity,“ koniec citátu.

            Z Vašej citácie vyplýva, že Krym bol od Ukrajiny násilne oddelený. Dovoľujem si Vás požiadať, vážený pán prezident, o zaslanie Vašej odpovede na základe čoho ste dospeli k tomuto presvedčeniu. Predpokladám, že to boli odborné právne argumenty nezávislých odborníkov na medzinárodné právo. Dovoľujem si Vás požiadať o zaslanie uvedenej konkrétnej argumentácie s odvolaním sa na konkrétne dokumenty medzinárodného práva, jeho zmlúv, článkov a ustanovení ako aj ustanovení iných právnych noriem, ktoré boli podľa Vás porušené.

Na tento list prišla nasledujúca odpoveď  riaditeľa kancelária prezidenta Petra Mišíka dňa 30 júna 2015:

            Dovoľte mi poďakovať sa za Váš list, ktorým ste sa obrátili na prezidenta Slovenskej republiky pána Andreja Kisku.

            V liste sa pýtate na základe čoho dospel pán prezident k presvedčeniu. Že k odtrhnutiu (anexii) Krymu od Ukrajiny a jeho pričleneniu k Ruskej federácie došlo nelegálne. Ako správne predpokladáte, postoj pána prezidenta v tejto záležitosti vychádza z princípov medzinárodného práva, z ktorých sú v otázke Krymu najdôležitejšie princípy územnej celistvosti a suverenity.

            Oba princípy sú zakotvené v článku 2 Charty OSN, ktorá je jedným z najdôležitejších zdrojov medzinárodného práva. K dnešnému dňu sú vďaka svojmu podpisu Chartou viazaní – okrem ďalších 190 štátov – aj Ukrajina, Ruská federácia a Slovenská republika. Tieto princípy sú okrem iného definované aj v Záverečnom akte Konferencie o bezpečnosti a spolupráci (Helsinský záverečný akt), a to konkrétne v časti I.

            Ruská federácia sa okrem toho zaviazala rešpektovať nezávislosť, suverenitu a existujúce hranice Ukrajiny (vrátane Krymu) aj v Budapeštianskom memorande z r. 1994 výmenou za to, že sa Ukrajina vzdá svojho jadrového arzenálu.

            Pričlenenie Krymu k Ruskej federácii je teda v rozpore s ustanoveniami medzinárodného práva – nerešpektuje všeobecnú zásadu územnej celistvosti zakotvenú v Charte OSN a rovnako tak nerešpektuje ani ustanovenia Budapeštianskeho memoranda.

            Okrem toho, referendum na základe ktorého došlo k odtrhnutiu Krymu od Ukrajiny a jeho pričleneniu k Ruskej federácii bolo uskutočnené v rozpore s ukrajinskou ústavou. Tá v článku 73 jasne stanovuje, že otázky týkajúce sa zmeny územia Ukrajiny podliehajú výlučne celoukrajinskému referendu, teda referendu, v ktorom budú mať možnosť hlasovať všetci občania Ukrajiny, nielen jeho časti.

            Na záver nám dovoľte ešte raz poďakovať za Váš list. Vážime si , že máte záujem o zahraničnopolitické postoje pána prezidenta Andreja Kisku a argumenty, z ktorých pri týchto postojoch vychádza.

Na tento list bol poslaný následovný list, keďže odpoveď pána Mišíka nepokladáme za vyčerpávajúcu ani kvalifikovanú:

Vážený pán prezident,

            dovoľte, aby som sa  poďakoval za odpoveď, ktorú mi poslal Váš riaditeľ odboru zahraničnej politiky Peter Mišík z 30. júna 2015 pod číslom Č.s. 39-2015-KPSR k problematike Krymu a Vášmu vyjadreniu o nelegálnej anexii Krymu na prezidentskej webovej stránke.

            V odpovedi p. Mišík argumentuje článkom 2 Charty OSN a Budapeštianskym memorandom z .r. 1994. Na tomto základe konštatoval, že pričlenenie Krymu k Ruskej federácii je v rozpore s ustanoveniami medzinárodného práva – nerešpektuje všeobecnú zásadu územnej celistvosti, suverenity a ustanovenia Budapeštianskeho memoranda. Tiež poukázal na to, že pričlenenie Krymu k Ruskej federácii bolo uskutočnené v rozpore s ukrajinskou ústavou – článkom 73.

Musím žiaľ však konštatovať, že závery pána Mišíka nie sú správne:

Princíp územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny nemohol byť porušený, pretože podľa medzinárodného práva Krym nikdy k Ukrajine legálne nepatril. Počas trvania ZSSR mal Krym rozsiahly status autonómnej republiky a nebol súčasťou Ukrajiny. Za pripojenie Krymu k Ukrajine z pohľadu medzinárodného práva nemožno považovať krok Politbyra ZSSR, ktorým bolo toto územie dané v roku 1954 pod správu Ukrajiny. Išlo len o administratívny úkon v rámci zväzových republík, ktoré boli súčasťou jedného spoločného štátu.

Dňa 20. januára 1991 prebehlo na Kryme referendum, kde rozhodlo 93% obyvateľov o obnovení Krymskej autonómnej republiky.

Dňa 4. septembra 1991 prijal Krymský parlament Deklaráciu o štátnej suverenite Krymu a v decembri bolo zorganizované na Ukrajine referendum o samostatnosti Ukrajiny, ktoré prebehlo aj na Kryme, kde 54% ľudí hlasovalo za vznik samostatnej Ukrajiny. Toto referendum bolo teda iba o vzniku samostatnej Ukrajiny, nie o vzdaní sa Krymu svojej samostatnosti zo septembra 1991.

Krymský parlament prijal 6. mája 1992 Ústavu Krymu, podľa ktorej bol Krym samostatným štátom v spoločnom zväzku s Ukrajinou. Ústava v sebe zahrňovala body o suverenite a sebaurčení, čiže Krym mohol kedykoľvek zvážiť svoje zotrvanie v spoločnom zväzku s Ukrajinou. Ukrajinci tento stav však dlho nerešpektovali a v roku 1995 ukrajinský parlament zrušil Ústavu Krymu a zmenil jeho štatút na autonómnu republiku v rámci Ukrajiny a zrušil suverenitu Krymu. Takto v rozpore s medzinárodným právom porušil práva Krymu a jeho obyvateľov.

Budapeštianske memorandum z roku 1994:

Tvrdenie pána Mišíka, že Rusko porušuje Budapeštianske memorandum z roku 1994 je zavádzajúce a nesprávne:

Uvedené memorandum nemá charakter medzinárodnej zmluvy a nazaväzuje žiadneho účastníka k iným právnym povinnostiam. Odvolávať sa na skutočnosť, že sa Ruská federácia zaviazala rešpektovať nezávislosť, suverenitu a existujúce hranice (vrátane Krymu) v tomto memorande je nepravdivé. V memorande nie je jediná zmienka o Kryme. Krym v čase podpisu memoranda nemožno považovať za súčasť Ukrajiny, nakoľko vtedy mal status samostatného a suverénneho štátu nachádzajúceho sa v spoločnom zväzku s Ukrajinou.

Vzhľadom k uvedenému, už vôbec nie je podstatný článok 73 ukrajinskej ústavy, na ktorý sa odvoláva pán Mišík.

Možno teda konštatovať, že Krym vyjadril svoju vôľu v roku 2014 pripojiť sa k Ruskej federácii referendom v súlade s medzinárodným právom.

Chcel by som však podotknúť, že nie je správne, aby predstavitelia Slovenska zaujali (možno) z obáv pred územnou integritou a suverenitou Slovenska rovnaké stanovisko voči Kosovu aj Krymu t.j. neuznali sme Kosovo, neuznáme ani Krym. Obidva prípady sú rôzne. Krym nadobudol svoj status a samostatné rozhodovanie o svojej budúcnosti legálnymi prostriedkami. Všetky štáty, ktoré uznali Kosovo, postupovali v rozpore s medzinárodným právom.

Nezmyslom sú aj sankcie voči Rusku. Sú proti záujmom EÚ, ale v súlade s tzv. „záujmami“ USA. Európski predstavitelia musia viesť politiku spoločnú, ale v súlade so záujmami národných štátov a bez vplyvu USA.

Chybu robia politici, ktorí majú na svedomí organizáciu prevratov, pomocou tajných služieb s cieľom  následného ekonomického, ale aj vojenského ovládania. Určite poznáte vyhlásenia a činy politických predstaviteľov USA vedúce  k chaosu a vojne na Ukrajine s cieľom zatiahnuť  Európu vrátane Slovenska do možnej vojny s Ruskom. Ak by sa tak stalo, vinní budú aj Európania za to, že viedli servilnú politiku a slepo sa podriaďovali americkým príkazom. Určite máte tiež informácie o aktivitách tzv. západných štátov a ich privatizérov na čele s USA, ktorí už teraz skupujú ukrajinskú pôdu, nerastné bohatstvo Ukrajiny a jej strategické hospodárske odvetvia. Mediálne útoky na Rusko boli spustené aj preto lebo Rusko prehliadlo cieľ USA a NATO, ktorým bolo založenie vojenskej základne na Kryme.

Na základe uvedeného si Vás dovoľujem požiadať o korekciu Vašich vyjadrení na prezidentských stránkach. Vážený pán prezident chcem Vás uistiť, že pri svojich hodnoteniach a záveroch v politike, ale aj iných oblastiach sa riadim princípom objektívnej pravdy. V prípade Vášho záujmu o stanoviská, alebo analýzy Vám rád poskytnem svoje vedomosti.

          Na tento list neprišla ani odpoveď a pán prezident sa neunúval ani s korekciou svojich stránok.

Záver:

Pán prezident sa ukazuje všade tam, kde si môže vylepšiť svoj imidž  Hlavne tam musia byť médiá, aby ho ukázali v pozitívnom svetle. Problém nastáva vtedy, keď pán prezident sa má osobne vyjadriť k odborným otázkam. Z čoho máte strach pán prezident?

Zatiaľ čo “bratia” Česi si ponechali svoju zlatú českú korunu, servilní slovenskí politici nezodpovední ekonómovia vtiahli Slovenskú republiku do eurozóny za masívnej a drahej reklamy s mediálnou kampaňou a propagáciou, ktorej úroveň by mohol ticho závidieť aj Goebbels. Na celej akcii sa nabalilo zopár vyvolených, keďže korupcia a rozdeľovanie peňazí pre strany a ich príslušníkov sa stali nástrojom štátnej politiky.

Zavedenie eura k blahobytu nevedie. Dodnes ľudia nepocítili žiadne pozitívne zmeny, ani zvýšenie životnej úrovne. Skôr naopak. Zvyšovanie platov a dôchodkov na Slovensku je len symbolické. Robí sa z dôvodu, aby sa zabránilo nepokojom chudobných. Zato politici, silové štruktúry štátu, súdnictvo ako štátne nástroje, ktoré majú politikom zabezpečiť beztrestnosť pri páchaní ekonomických zločinov, sú platení tak, že bežným ľuďom sa o takých platoch môže len snívať. Pritom títo ľudia v silových rezortoch, v súdnictve ani v politike netvoria žiadne hodnoty.

Eurozóna v podmienkach tzv. východných štátoch plní len funkciu medzinárodnej kontroly nad hospodárskou situáciou v jednotlivých štátoch a platoch. Pred zavedením eurozóny štáty mohli využívať svoju menu okrem iného aj na pohyb kurzu, ktorým by reagovali na dianie vo svete vzhľadom k svojej prosperite. Tejto možnosti sa „dobrovoľne“ vzdali a tým pripravili priestor pre zbedačovanie ľudí. Okrem toho slovenský model daní zdiera ľudí a stal sa výpalníckym štátnym systémom v spolupráci s bankovým výpalníckym systémom.

Verejný dlh bol ku koncu roku 2014 vo výške 53, 6% HDP čo je v nominálnej hodnote úroveň niekde okolo 40 miliárd eur. To je ozaj už kritická úroveň, vedúca k otroctvu budúcich generácií. Pritom v roku 2008 bol na úrovni 28,1% HDP. Zadlžovanie je na príkaz zahraničných korporácií, ktoré sa chystajú vládnuť svetu.

Len ako poznámka. Zásoby finančnej masy Československa v roku 1989 tvorilo cca 4 bilióny korún. Áno Vtedy sme patrili medzi najbohatšie štáty nielen tzv. východného bloku. Dnes sme na pokraji krachu…

 

Väčšina európskych politikov sa hrá na demokratov a tvrdí, že treba v jednotlivých štátoch EÚ umiestniť v únii až 40 000 ľudí. Iste je to humánne pomáhať svojim blížnym pokiaľ potrebujú pomoc.

Len škoda, že títo politici EÚ sú riadení USA vrátane našich politikov. Veď keď v krajinách odkiaľ utečenci pochádzajú Amerika destabilizovala tieto krajiny, vyvolala tam vojny, nech si znáša aj dôsledky. Jednoznačne by do USA mali prijať všetkých utečencov a poskytnúť im výhody americkej „demokracie“. Lenže nie, USA nariadili, aby sa o nich postarala únia.

Opätovne sa ukázalo, že vytvorenie EÚ, už dávno neplní svoj pôvodný cieľ, ale EÚ je iba obyčajný lokaj USA. Američania lepšie ovládajú štáty cez EÚ ako keby sa tak malo diať samostatne. Preto sme sa stali členmi EÚ, aby sme slúžili cudzím záujmom.

Naši politici najprv vykrikovali, že Slovensko neprijme týchto utečencov, ale zrejme na nariadenie Bruselu menia rétoriku a postupne budú donútení ich prijať. Slovenskí politici nemajú charakter ani osobnú statočnosť na to, aby presne pomenovali veci a zastupovali v únii predovšetkým slovenské záujmy. Veď Slovensko sa nevie postarať ani o vlastných občanov, polovica z nás žije v nedôstojných podmienkach.

Už ako úplný výsmech vyznieva skutočnosť, že Veľká Británia, Írsko a Dánsko majú na základe zmlúv o fungovaní únie výnimku a nemusia prijať žiadnych imigrantov.

Ďalej podľa idiotského kľúča, vymyslenom v Bruseli číslo 785 je v nepomere aj s číslom 5 258 migrantov, ktorých by malo prichýliť Nemecko. Prečo? Lebo Nemecko má 81 miliónov obyvateľov, čiže 16-násobne viac ako Slovensko. Ak teda Slovensko prijme 785 migrantov, Nemecko by  malo prijať 12 560 migrantov.

Treba povedať, že zdravú slovenskú populáciu a jej vývoj už nepriaznivo ovplyvňuje rómske rozpínanie sa, zneužívanie systému, ktoré vlády SR svojou nečinnosťou schvaľujú. Prílev migrantov zo štátov, ktoré rozvrátili USA alebo iné štáty je teda pre Slovensko nežiadúci. Nech sa postarajú o nich tie štáty, ktoré tento stav zapríčinili!!!