Archív pre kategóriu ‘Ulica volá…’

 

Mafia: Nelegálna organizácia s cieľom získavania finančných prostriedkov legálnymi aj

nelegálnymi spôsobmi.

Štátomafia:  Legálna organizácia zložená z politikov, ktorá získava finančné prostriedky

legálnym, avšak nemorálnym spôsobom, k čomu si prispôsobila zákony.

Mafia:  Prebieha v nej mocenský boj o udržanie vplyvu rôznymi skupinami.

Štátomafia:  Prebieha v nej mocenský boj o udržanie vplyvu rôznymi stranami.

Mafia:  Pácha pri svojej činnosti rôzne zločiny a len málo z nich je potrestaných.

Štátomafia:  Pácha pri svojej činnosti rôzne zločiny a len málo z nich je potrestaných.

Mafia:  Pri svojej činnosti používa zastrašovanie obyvateľstva.

Štátomafia:  Pri svojej činnosti používa zastrašovanie obyvateľstva.

Mafia:  Pri svojej činnosti zdierajú ľudí v oblasti svojho záujmu.

Štátomafia:  Pri svojej činnosti zdierajú ľudí v oblasti svojho záujmu politickým vplyvom.

Mafia:  Má svojich vodcov a zároveň jej odnože bojujú o získanie vplyvu a moci.

Štátomafia:  Má svojich vodcov a zároveň jej odnože bojujú o získanie vplyvu a moci.

Mafia: Poškodzuje ľudí v malom.

Štátomafia:  Poškodzuje ľudí vo veľkom.

Mafia: Má medzinárodný charakter.

Štátomafia: Má medzinárodný charakter.

Mafia: Na krytie svojho majetku používa „biele kone“.

Štátomafia: Na krytie svojho majetku používa „biele kone“.

Mafia: Nepohodlných ľudí trestá a aj vraždí.

Štátomafia: Nepohodlných ľudí trestá a aj nepriamo vraždí.

Mafia: Svoju nelegálnu činnosť získavania bohatstva tají.

Štátomafia: Svoju nelegálnu činnosť získavania bohatstva tají.

Mafia: Spolupracuje so štátomafiou.

Štátomafia: Spolupracuje s mafiou.

 

Identifikačné znaky organizovaného zločinu spoločné pre mafiu i štátomafiu:

 1. spolupráca viac ako dvoch osôb

2. podozrenie zo spáchania závažnej trestnej činnosti

3. činnosť zameraná na honbu za ziskom

4. v organizácii má každý svoje konkrétne a špecifické úlohy

5. činnosť je dlhodobá

6. vo vnútri organizácie (strany) panuje určitá forma disciplíny a kontroly

7. páchanie trestnej činnosti na medzinárodnej úrovni

8. používanie násilia a nátlakových prostriedkov (aj politickými prostriedkami)

9. využívanie hospodárskych a obchodných štruktúr vo svoj prospech

10. pranie špinavých peňazí

11. ovplyvňovanie politiky, médií, verejnej správy, súdnych orgánov alebo ekonomiky

Definícia:„Organizovaný zločin, je opakujúce sa (sústavné) páchanie cieľavedomej koordinovane jzávažnej trestnej činnosti (a aktivít túto činnosť podporujúcich), ktorých subjektom sú zločinecké skupiny alebo organizácie (väčšinou s viacstupňovou vertikálnou organizačnou štruktúrou), a ktorých hlavným cieľom je dosahovanie maximálnych nelegálnych ziskov pri minimalizácii rizika“.

Ponecháme na úsudku čitateľov, ktoré znaky sú spoločné pre mafiu i štátomafiu.

 

 

 

Žiaľ v dnešnej dobe sa zodpovední predstavitelia štátu nestarajú o zdravú výživu obyvateľstva. Nútia nás kupovať potraviny, ktoré doslova škodia ľudskému zdraviu a pritom sú denno – denne na pultoch hlavne obchodných reťazcov.

 Nekupovať nahnité ovocie a zeleninu. Niektoré reťazce majú tú drzosť, že predávajú takéto výrobky zo zľavou, pritom ak je raz ovocie alebo zelenina nahnitá, je znehodnotené všetko. Nekupovať ponúkanú plesnivú zeleninu a ovocie.

 Nekupovať škodlivé potraviny – čítať  informácie pre spotrebiteľa na výrobkoch.

 Nekupovať výrobky anonymného pôvodu – na nálepkách sú napr. takéto informácie: Vyrobené v štátoch EÚ a iných krajinách. Takéto nálepky môžete vidieť napríklad na mede. Alebo len: Vyrobené v štátoch EÚ.

 Nekupovať napr. mäsá mleté, v igelite, v podobe párok, špekáčiek, mletej sekanej, mastných salám s prísadami dochucovadiel, stabilizátorov a škodlivých éčiek. Ďalej bledú až modrú hydinu, všetky druhy mäsa pôvodom z Poľska a pod.

 Nekupovať mäsové konzervy, paštéty v konzervách, sardinky z Poľska, sáčkové polievky, mlieko, ktoré má menej ako 1,5% tuku, pečivo, ktoré sa priamo pečie v reťazcoch. Väčšinou ide o mrazené polotovary, ktoré môžu byť dlhodobo skladované a teda ide o „mŕtve“ potraviny.

 Ak zistíte tieto alebo podobné „nedostatky“ žiadajte zástupcu obchodného reťazca o nápravu. My Slováci robíme obrovskú chybu v tom, že sa bojíme ozvať proti neprávosti. Netreba sa báť. Treba sa ozvať písať, zverejňovať nekalé praktiky obchodných reťazcov, podávať sťažnosti a pod. Ide o naše zdravie, naše deti a tiež aj o naše peňaženky. A hlavne takéto výrobky nekupovať.

Kto má možnosť, nech kupuje potraviny na dedine, u overených známych a až na poslednom mieste v obchodných reťazcoch.

Na ilustráciu čím nás kŕmia, si pozrite stránku (www.uvzsr.sk) a tých čo by mali nielen teoretizovať, ale aj byť nápomocní pri dovolaní sa nápravy. (www.soi.sk). Stránka Úradu verejného zdravotníctva SR podáva informácie nielen o potravinách, ale aj iných výrobkoch a stav je skutočne alarmujúci.

 Zľavy: Treba zvážiť, či ponúkaný tovar v zľavách potrebujete. Ak nie, nekupujte. Nekupujte ani podozrivé  tovary kde zľavy hlásajú ceny aj o 60 a viac percent nižšie. Väčšinou ide o umelo navýšené ceny, z ktorých Vám potom akože vypočítajú zľavu. A ľudia kupujú bez rozmyslu.

 Určite sa Vám oplatí naštudovať príslušné zákony o reklamáciách. Nebuďte pohodlní oplatí sa Vám to. Za vrátené peniaze si môžete kúpiť iný tovar. Pre ilustráciu si pozrite článok o predajni obuvi John Garnfield na inom mieste. Kľudne môžete reklamovať aj potraviny. Predajcovia totiž počítajú s tým, že tovar reklamovať nebudete, a preto si dovolia Vám predať aj nekvalitné lacné tovary tzv. na jedno použitie.

 

 Ako sme sa mohli dočítať napríklad v Pravde z 21. januára 2013 cudzinci vo veľkom skupujú slovenskú pôdu. Aj Žitný ostrov. Zákony sú natoľko choré, že nikto v tomto štáte nevie koľko pôdy je už v zahraničných rukách.

Pôda je niečo posvätné, čo sa nepredáva. Stáročia Slováci žili na slovenskej pôde, mnohokrát bytostne k nej pripútaní v ťažkých časoch, aby mohli prežiť. Dnes sme svedkami toho, ako zločinci predávajú slovenskú pôdu do zahraničia. Budeme gasterbeitermi na svojej vlastnej pôde? Čím je to, že Slovák keď niekoho volí vo voľbách, tak dotyční  zapredajú za peniaze vlastný národ? Na Slovensku síce platí zákon, podľa ktorého do roku 2015 je zákaz predaja poľnohospodárskej pôdy cudzincom, ale ktovie koľko jej už skúpili cez nastrčené figúrky? Kedy konečne slovenská vláda pochopí, že slovenská pôda nie je na predaj? A začne robiť kroky, ktoré tomu zamedzia? Kedy vláda konečne pochopí, že Slovensko po roku 1989 pomaly, ale isto posúva Slovensko do bezvýchodiskovej situácie? Slovensko o chvíľu stratí štátoprávne prvky ako sú suverenita, územná integrita a zvrchovanosť. A čo potom? Zostáva už len SNP II !!!

             Je to už pekných pár mesiacov, čo nám rôzne potraviny doslova otravujú život. Poľská posypová soľ sa podľa podľa Poliakov „hodí“ aj do klobás a ďalších mäsových výrobkov. Podľa Slovákov sa síce nehodí, ale keď Slováci sú ochotní kupovať takýto „humus“ prečo im ju nepredať? Ale buďme spravodliví. Aj tzv. vyspelý Západ smrdí od hlavy až po päty. Pančované hovädzie konským mäsom a lasagne a la konské mäso zaznamenala aj inak vychytená firma Nestlé. Bratia Česi majú problémy s otráveným alkoholom, ktorého predaj bol zaznamenaný aj na Slovensku. Krutejší je aj dopad na ľudí, keďže v dôsledku otráv viacerí zomreli. No Poliaci sa nenechajú zahanbiť a slovenským deťom poprášia sladkosti jedom na potkany. Poľské kačky je tiež lepšie predať na Slovensku ako ich v Poľsku zaviesť do kafilérie. Poľskú kyslú kapustu s kyselinou mravčou tiež zrejme slovenský trh znesie. A tak by sa dalo pokračovať…

 

            Otázka však znie. Ako je možné, že sa takéto niečo vôbec dostane na slovenský trh? Ktoré firmy za tým stoja? Ktorí zločinci nám otravujú život? A čo robia zodpovední za tento stav? Alebo len skonštatujeme, že to nevadí, že také malé množstvo ľuďom neublíži? Opäť musíme za tým zrejme hľadať neschopných politikov, nezodpovedné orgány, ale aj honbu za maximálnymi ziskami firiem. Slovenská republika bola pred rokom 1989 sebestačnou krajinou pri výrobe kvalitných potravín. Potraviny sa v čase socializmu vyvážali na ten „vyspelý“ Západ, ktorý vedel, že u nás dostanú len kvalitu. Ale nové pravidlá po roku 1989 zlikvidovali domácu výrobu, domáci trh a dobrovoľne sme priestor pre dovoz potravín, ale aj iných tovarov uvoľnili tým, ktorí naň už čakali. Naši poprevratoví politici im v tom pomohli a prijali legislatívu, ktorá to umožnila. Ktovie za aké špinavé kšefty…a úplatky.

 

            Médiá, ale aj ústa zodpovedných sú plné rôznych komentárov čo by sa malo v tomto smere urobiť. Ale ruku na srdce. Čo sa zmenilo k lepšiemu? Prijali sa niektoré naozaj také opatrenia, ktoré by viedli k ochrane ľudského zdravia? Nie…Nič takého sa neurobilo. Prečo sa už dovoz takýchto potravín dávno nezakázal? Kto alebo čo tomu bráni? Bolo počuť, že keď sme v únii bolo by takéto prijaté opatrenie problémom. Tvrdíme že problém by vôbec nebol, keby mali zodpovední predstavitelia štátu trochu statočnosti v sebe a zakázali by dovoz takýchto potravín. Veď zdravie ľudí nie je na predaj. Čert zober celú Európsku úniu, ktorá robí na našich politikov bu..bu..bu…a bráni prijať razantné opatrenia, aby k takýmto veciam nedochádzalo. Slobodný trh má predsa len nejaké pravidlá nie? A keď ich niekto porušuje, nikto nám predsa nemôže brániť prijať takú legislatívu, pomocou ktorej ochránime zdravie ľudí.

            Zrejme nám ostáva len si brániť svoje zdravie sami. Ale ako keď sa na Vás na pultoch „usmieva“ tovar pekne zabalený, prifarbený, vystužený rôznymi prípravkami? Len a len zahryznúť. A pritom nám niekto vedome otravuje život…Kontroly sú nedostatočné, politici sa v médiách vyrozprávajú, chvíľu je okolo toho dusno, ale potom prídu iné kauzy, politikom odľahne, že to riešiť nemusia a život beží ďalej… Za takéto neriešené problémy, ohrozujúce ľudí na zdraví, politikom pripisujeme ďalší čierny bod…

 

Štiepny proces pokračuje…

Už o chvíľu nám uplynie rok od volieb, kedy pravicový zlepenec prehral voľby. Vyjadrené športovou terminológiou – utrpel debakel. Počas obdobia, keď pravicový zlepenec vládol, často krát sme v médiách zaznamenali pohoršené vyjadrenia pravice na takéto nálepkovanie Smerom. Ako však plynul čas, dnes môžeme konštatovať, že pravicový zlepenec bol naozaj len pozliepaný s pravicových politických strán, ktorý držala pohromade len moc a vidina obrovských peňazí, ku ktorým je možne sa dostať aj zneužívaním moci.

Čím ďalej tým viac si inteligentnejší a aktívnejší členovia zlepenca uvedomujú, že sedia na Titanicu, z ktorého keď nevyskočia, tak ich stiahne medzi mlčiacu väčšinu slovenských duší. Prirodzeným dôsledkom krachu pravice nastal štiepny proces a jednotlivé štiepne prvky sa snažia si založiť iné politické subjekty alebo združenia ako spôsob opätovného získania moci. O kríze sa tu už hovoriť ani nedá, pretože kríza v pravici nastala ešte počas ich vládnutia. Skôr sa dá očakávať, že štiepny proces bude pokračovať ďalej a je veľmi pravdepodobné, že niektoré pravicové strany skončia na smetisku dejín. Prvým vážnym kandidátom je SDKÚ, za ktorou je neskutočné množstvo káuz s obrovskými finančnými machináciami. SDKÚ už voličov neoklame a dá sa očakávať, že postupne sa prepadne na úplné dno. To je však dobrá správa pre Slovensko. Žiaľ prešafárené peniaze už nikto do rozpočtu nevráti. Na Slovensku za finančné machinácie v neprospech občana nikto nenesie zodpovednosť, čo dokazuje skutočnosť, že za ne nikto ani nebol potrestaný. Je to zapríčinené tým, že z rozkrádania verejných prostriedkov sa stal na Slovensku nástroj štátnej politiky.

V slovenskej politike dlhodobo medzi poslancami sa nachádzajú osoby, ktoré sú tzv. nezávislé alebo nie sú členmi žiadnych politických klubov. Tieto osoby vystúpili z klubov, ale mandát poslanca nevrátili. Prečo by to mali urobiť, keďže im z toho plynú celkom pekné peniažky…Otázka je, koho záujmy títo ľudia zastupujú. Klubové už nie a asi len svoje súkromné, keďže iný mandát od voličov nedostali. Normálne by bolo, keby s vystúpením z poslaneckého klubu vrátili aj svoj mandát. To by sme však od nich chceli priveľa. S mocou a peniazmi sa ťažko lúči, keď už niekto k nim privoňal.

Ďalším zo špecifických javov slovenskej politiky je, že viacerí poslanci sa citia takí geniálni, že dokážu zastávať viacero postov naraz. Pre nich nie je problém zastávať post poslanca NR SR a zároveň aj politický post na úrovni komunálnej politiky alebo možno aj ďalší. Hlavne tam kde to sype… Keďže o genialite sa u nich hovoriť nedá, vzniká pochybnosť ich kvality práce. Je pravdepodobné, že si nerobia poriadne ani jednu činnosť. Samotnou katastrofou je len účasť poslancov na zasadnutiach NR SR. Pokiaľ sa „nič vážneho“ nerieši, parlament je poloprázdny. Čo na tom, že poslanci poberajú platy, o ktorých sa mlčiacej väčšine môže len snívať. Keby bolo ustanovené zákonom, že volení zástupcovia ľudu podľa funkcií môžu mať príjem napríklad len o 15%  až 25% väčší ako je priemerná mzda na Slovensku, tak na Slovensku nemá kto vládnuť. Pritom by to bolo normálne. Ak chcú mať viac, nech sa starajú aj o zvyšovanie životnej úrovne voličov a nie iba o svoju.

Inak sa žiada poznamenať, že markantné rozdiely medzi pravicou a ľavicou na Slovensku neexistujú. Pokiaľ sú pri moci, všetci sa správajú pravicovo t.j. nám áno, ale ľudu nie. A keď sú v opozícii, tak sa snažia tváriť ľavicovo podľa hesla – nám len niečo a aj občanom niečo. Teda toľko, koľko je potrebné, aby v najbližších voľbách získali ich hlasy.  Veľmi dobre vedia, že občan chce počúvať reči o tom, kedy mu bude dobre. A tak to ide dookola. Čo na tom, že sa predvolebné sľuby nesplnia? Veď občania, kým prídu opäť voľby, na to zabudnú pri hľadaní riešení svojich problémov (aj existenčných).

Terajšie vyplakávanie opozície a mediálne ozveny o Smere ako vlády jednej strany je ako sa hovorí, plakanie na cudzom hrobe. Zlepenecké panstvo. Prehrali ste voľby, tak sa s tým už zmierte! Veď v demokracii je to tak či nie? 

 Nebyť káuz, zlodejstiev a rozbrojov v rámci pravice, voľby by neboli v roku 2012 dopadli tak jednoznačne. To, že vznikla vláda jednej strany, za to je zodpovedná terajšia opozícia svojou nezodpovednou politikou. Takže im odporúčame jednoduché riešenia a zadarmo…Rozpustite svoje sprofanované strany, pošlite do politického dôchodku členov, ktorí im škodia, skúste založiť nové politické subjekty s novými ľuďmi, novým myslením a skutočnou víziou pre rozvoj Slovenska. Takýto politický subjekt zatiaľ na Slovensku neexistuje. A voliči stále čakajú, že už konečne niekto začne myslieť aj na nich…

Vyzerá to tak, že štiepny proces v politike dopadne podľa fyzických zákonitostí. Pri štiepnom procese dochádza k štiepeniu jadra na viacero fragmentov, ktoré majú rôznu hmotnosť. Vzniká pri tom kinetická a tepelná energia. V rámci jadrového štiepenia je tento proces väčšinou kontrolovaný a kontrolovateľný. V politickom štiepnom procese vzniká však nekontrolovateľná katastrofa. Preto je namieste štiepny proces zrušiť. A ten sa dá len tak, opozičný zlepenec rozpustí ako sme už uviedli, svoje sprofanované strany…