Archív pre kategóriu ‘Kauzy’

Dalo sa očakávať, že po všeobecnom úpadku strany SDKÚ, túto opustia aj jej dvaja predstavitelia, ktorí patria pred súd za svoje činy alebo skôr zločiny. Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Ich rozhodnutie nikoho neprekvapilo, len médiá sa z toho snažia vytrieskať cez haló efekt väčšiu sledovanosť. Z rozpadajúcej sa zločineckej strany odchádzajú politickí zlatokopi, predstavitelia štátomafie, oproti ktorým je prostitúcia poctivým remeslom.

            Za ich politického bašovania vtiahli Slovensko do zločineckého paktu NATO, podieľali sa a nesú zodpovednosť za bombardovanie Juhoslávie v roku 1999 povolením preletov ponad naše územie, rozpredali strategické podniky Slovenska, priviedli do biedy celý národ Slovenska a majú veľký podiel na tom, že z občanov sa stali gasterbeiteri vo vlastnom štáte. Za kauzy nikto nebol stíhaný lebo poslanci prijímajú zákony tak, aby „vyvolení“ mohli legálne rozkrádať financie z verejných zdrojov.

 Kauzy:

 Skupinka, tunel Branisko, prevody peňazí cez garážové firmy v zahraničí, Vláčiky, Krach Devín banky, tender na poradcu pri predaji telekomunikácií a predaj telekomunikácií, tender na tretieho mobilného operátora, podozrenie z korupčného správania pri používaní finančných prostriedkov z EÚ v roku 2001, skrytý predaj Priemyselnej banky, akcie Nafty Gbely, tunelovanie Štátnych hmotných rezerv, kurzová strata pri predaji SPP, Govnet, Gorila, Datacomp, rekonštrukcia Palugayovho paláca atď.

 

Pre ilustráciu ďalšie články z USA ambasády o Slovensku: 

1) Vojenské výdavky Slovenska v Iraku

1. Doleuvedené sú sumy aktuálnych výdavkov na účasť Slovenska na vojenské operácie v Iraku poskytnuté Ministerstvom obrany. Všetky sumy zahŕňajú platy.

(Poznámka: 1USD= 33.9 SKK k 4. máju 2004)

-Ročné očakávané výdavky na inžiniersku (technickú) jednotku SKK 363,959,000 (10,736,254 USD)
-Ročné očakávané výdavky na bezpečnostnú jednotku SKK 64.5 MILLION (1,902,655 USD)
-Celkové výdavky od januára do marca 2004 SKK 70,835,000 (2,089,528 USD)

2. Taktiež sme požiadali o informáciu ohľadom vojenských výdavkov Slovenska za rok 2003, ktoré poskytneme keď budú dostupné.

WEISER

2) PREDMET: ŽIADNE OKAMŽITE DOSTUPNÉ MI-17

REF: SECSTATE 55654

  1. 1.            (SBU) Slovensko nevlastní žiadne helikoptéry MI-17, ktoré by boli ihneď k dispozícií pre darovanie, prenájom alebo predaj. Slovensko vlastní približne 15 helikoptér MI-17, z ktorých je v prevádzke menej ako 10. Slovensko ich má v pláne používať do skončenia ich životnosti v r. 2012, a potom ich nahradiť. DAO uvádza, že Slovensko by mohlo byť ochotné predať 1-3 kusy MI-17, tieto by si však pred použitím v Pakistane vyžadovali rozsiahlu opravu a údržbu.
  2. 2.            (SBU) Slovensko má zvyšné 1-3 kusy typu MI-24, o naložení s ktorými uvažujú vyše roka. Tieto by si pred použitím v Pakistane vyžadovali kompletnú generálnu opravu.

 EDDINS

04BRATISLAVA493

3) PREDMET: SLOVENSKÉ VOJENSKÉ VÝDAJE V IRAKU (DOPLNENÉ)

SPRÁVA: (A) ŠTÁT 97257

(B) BRATISLAVA 447

  1. 1.            NIŽŠIE UVEDENÉ SÚ DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA VÝDAJOV SLOVENSKEJ ÚČASTI NA IRACKÝCH OPERÁCIÁCH POSKYTNUTÉ MINISTERSTVOM OBRANY. (POZNÁMKA: 1 USD SA ROVNÁ 33.3 SLOVENSKÝCH KORÚN (SKK), K DŇU 18. MÁJA)

 

  • CELKOVÉ VÝDAJE ZA ROK 2003

71 000 000 SKK (2 132 132 USD)

2. PREDCHÁDZAJÚCE POSKYTNUTÉ INFORMÁCIE :

  • OČAKÁVANÉ ROČNÉ NÁKLADY ZA INŽINIERSKU JEDNOTKU ZA ROK 2004

363 959 000 SKK (10 929 699 USD)

  • OČAKÁVANÉ ROČNÉ NÁKLADY ZA BEZPEČNOSTNÚ JEDNOTKU ZA ROK 2004

64,5 MILIÓNA SKK (1 936 936 USD)

  • CELKOVÉ NÁKLADY ZA OBDOBIE JANUÁR-MAREC 2004

70 835 000 SKK (2 127 177 USD)

WEISSER

4) Bezpečnostná previerka Ministra zahraničných vecí znovupotvrdená

1. Národný Bezpečnostný Úrad (NBÚ) preskúmal a potvrdil bezpečnostný certifikát Ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana. Počas Kukanovej neúspešnej prezidentskej kampane v tomto roku bol slovenskej tlači doručený anonymný list, tvrdiaci že Kukan pracoval pre tajnú políciu z čias komunizmu (ŠTB).

2.Komentár: Obvinenia boli takmer určite politicky motivované, nakoľko Kukan bol v prezidentskej kampani favoritom a je pravdepodobné že jeho protivníci sa snažili znížiť jeho šance vo voľbách. Zatiaľ čo Kukan dostal od NBÚ čisté vysvedčenie, prípad by sa mohol v budúcnosti znovu otvoriť, nakoľko Ústav Pamäti Národa má jednu zložku ŠTB registrovanú na Kukana ale nemôže sa k nej v tomto čase dostať, pretože zložka je v českých archívoch.

WEISER

Zdroj:

www.wikileaks-slovensko.org

 Záver: Keby SIS za niečo stála, už dávno by preverila či Dzurindova strana pri svojom zrode dostala alebo nedostala od USA cca 300 mil. korún na činnosť.

Ďalšiu činnosť týchto pánov, ak bude nebezpečná pre Slovensko,  budeme monitorovať…

 

Pod týmto názvom zverejnili SME článok o emisiách, ktorým sa pravdepodobne kvôli blížiacim sa prezidentským voľbám začína viac zviditeľňovať štátomafia v prepojení na podnikateľskú mafiu. Keďže ide o „vplyvných“ ľudí, kauza sa zametie pod koberec ako všetky ostatné doteraz. Nikto nebude ani potrestaný lebo ako sa hovorí v parlamente, tam – každý každého drží „za vajcia“. Nevieme ako je to zo ženami, ale to nevadí…A že štátne megalúpeže ochudobňujú občanov a znižujú im životnú úroveň? To ich netrápi. Ale poďme k veci:

Špeciálna prokuratúra ukázala dobrú vôľu  a zverejnila zoznam firiem a ľudí, ktoré mali obchodný styk (okrem iného) so spoločnosťou Interblue Group.

Firmy a ľudia zo zoznamu si rozdelili 47 miliónov eur. Sú na ňom len podnikatelia blízki SNS. 

 Podľa SME meno údajného sponzora Smeru Jozefa Brhela na zozname ľudí, chýba. Celkovo išlo o zisk 47 miliónov eur z predaja našich emisií do Japonska.

Zoznam, ktorý zverejnila Špeciálna prokuratúra:

Slovenská republika

 - FINANCIAL PUBLIC SERVICE, s.r.o., Martinská ul. č. 56, Bratislava, IČO : 35 842 334 – Katarína Kubáňová (manželka Ing. Norberta Havalca) (viď Výpis z Obchodného registra)

- MILENIUM TRADING, a.s., so sídlom v Lučenci na Čajkovského 8 č. 10, IČO: 36058645 (viď Výpis z Obchodného registra)

- KAREX FOOD s.r.o., Zvolen Hronská 1, IČO: 36 004 260 (viď Výpis z Obchodného registra)

- Ing. Norbert Havalec

- Ing. Rastislav Bilas

 Zahraničie

 - OSSIAN ESTABLISHMENT LTD., 112 Bonadie Street, St. Vincent & the Grenadines – Kingstown – vlastník akcií Ing. Rastislav Bilas, nulová obchodná bilancia

- ATZIOX LTD., 8 Digenis Akritas Avenue, 3rd Floor, Flat/Office 303, Cyprus – Nicosia – majitelia Ing. Norbert Havalec, Ing. Ján Smolen, správca spoločnosti na Cypre Mr. Michalis Avraam

- HSBC LTD, HONG KONG, 1. Queen s Road, China – Hong – Kong – japonskí obchodníci s emisiami

- CRATAEGUS DEVELOPMENT INC., Jasmine Court 35 A Regent Street, P.O.BOX 1777, Belize – Belize – /Dr. Camillus Braxtor – Lichtenštajnsko – riaditeľ spol./, majiteľ Marek Pleyer , trv. byt. Šestajovice, Konopistská 903, Česká republika, český občan, dlhodobo žijúci v USA na adrese : Bradenton, 439 Grand Preserve CU, 342 12 Florida

- SS + AT LTD., P.O.BOX 958, Morgan Building, Pasea Estate, Road Town, British Virgin Islands – Tortola, /Dr. Camillus Braxtor –Lichtenštajnsko – riaditeľ spol./, majiteľ Marek Pleyer

- UNIVERSAL INVEST LLC, 1308 Delaware Avenue, DE Wilmington, New Castle County, USA, Europe Office,Ausstrasse 16, 9490 Vaduz /Dr. Camillus Braxtor – Lichtenštajnsko – riaditeľ spol./, majiteľ Marek Pleyer

- ONYX TRUST SERVICES AG, Baarerstrasse 8, 6300 Zug, Švajčiarsko, P.O.BOX 244, IČO: CH-170.3.019.424-6 majiteľka Jana LÜTKEN, štatutár spoločnosti Interblue Group LLC, so sídlom 18217 121 st. street, Southeast Snohomish, Washington 98290 U.S.A..

 Prašule cestovali okolo sveta, asi z dôvodu, aby nikto nevypátral, ktorá hlavná sviňa, stojí za týmto podvodom. (schránkové firmy na Cypre, Belize, ostrove Svätý Vincent, Britských Panenských ostrovoch resp. Švajčiarsko alebo v Hongkong). Zakotvili však v Čechách a na Slovensku a cestovali cez Tatra banku, VÚB banku, Dexiu (teraz Prima banka) a Volksbank (teraz Sberbank).  

Bratislavská Financial Public Service údajne získala milión eur a podľa zoznamu prokuratúry je za firmou Katarína Kubáňová, manželka obchodníka so zbraňami Norberta Havalca.

Firma Ossian Establishment z ostrova Svätý Vincent, za ktorou má byť podľa údajov prokuratúry „projektový manažér“ Interblue Group Rastislav Bilas, mala získať jedenásť miliónov eur v piatich splátkach.

Vlastník tejto schránkovej firmy má byť Jozef B. s dátumom narodenia 7. mája 1961. Podľa SME, predseda KDH Ján Figeľ v roku 2010 povedal, že ide o podnikateľa blízkeho Smeru Jozefa Brhela. SME oslovili Bilasa, ktorý sa k veci nechcel vyjadriť.

 Delilo sa približne 47 miliónov eur

 V niektorých štátoch Karibiku je situácia taká, že firmy môžu vydávať anonymné akcie na doručiteľa, zmena ich majiteľa nie je tak komplikovaná, pretože vlastníkom firmy je ten, kto práve akcie fyzicky vlastní. A takto to funguje aj v karibskom štáte Svätý Vincent.

Brhel tvrdí, (cez svojho mediálneho zástupcu Juraja Puchého), že s emisným kšeftom nemá nič spoločné.

Prokuratúra tvrdí, že informácie o Bilasovi za Ossianom má od Švajčiarov. „Vyšetrovanie potvrdilo, že žiadna iná právnická alebo fyzická osoba nemala obchodný styk so spoločnosťou Interblue Group,“ povedala hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová.

Podľa dokumentu, ktorého pôvod nie je zatiaľ jasný, si mali firmy rozdeliť cca 47 miliónov eur. Spolu išlo o desiatky prevodov, platilo sa väčšinou po tretinách a v priebehu viacerých dní.

SME v roku 2010 ukázalo schému počas rozhovoru vtedajšiemu aj súčasnému ministrovi Robertovi Kaliňákovi. Povedal, že ju nikdy nevidel. Nie je pritom známe, či Robertko tento kšeft kryje alebo či netrpí na očnú slepotu. (Video so zábermi, ako Robertko krátko pozerá na plagát, SME zverejnilo na svojom webe).

Čím dlhšie bude mlčať, tým skôr SMER stratí preferencie u voličov podľa pravidla: „Kto mlčí, ten svedčí“.! Ale pravda je i tá, že keď ide o prachy, tak zdržia aj prevalenie sa kauzy na verejnosti. Aj tak sa nič nestane, keďže tento štát pomaly 25 rokov funguje na princípe legalizácie ekonomických podvodov a iných zločinov, na ktorých sa podieľa štátomafia s podnikateľskou mafiou.

 V zozname je nová osoba Ján Smolen  z Dunajskej Lužnej, ktorý podľa zoznamu z prokuratúry stojí za cyperskou schránkou Atziox Limited. Tá mala dostať dostala 10,5 milióna eur v piatich splátkach. Smolen je aj spoločníkom vo firme Remas Servis, kde pôsobí ako konateľ Miloš Šušoliak. Jeho syn Michal Šušoliak vytvoril internetovú stránku spoločnosti Interblue Group LLC.

Smolen je tiež spoločníkom vo firme WMJ Company, ktorá je druhým vlastníkom firmy Remas Servis. Remas Servis aj WMJ Company sa zaoberajú obchodovaním s emisiami skleníkových plynov. Teda tou istou komoditou, akú predalo Slovensko Interblue Group.

Smolen je cez biznis prepojený s finančnou skupinou Istrokapitál a bol aj členom Komoditnej burzy, ktorá obchoduje s emisiami skleníkových plynov.

Od marca do decembra 1994 bol istý Ján Smolen štátnym tajomníkom na ministerstve životného prostredia.

 Zdroj:

http://www.sme.sk/c/7091039/ukazali-pozadie-interblue-meno-brhel-v-zozname-chyba.html

 Otázka, ktorou sa už pravicový denník SME nezaoberal, je:

 Prečo nie je možné na Slovensku vyšetriť a pozatvárať tých, čo za posledných 25 rokov rozkradli štát, zdevastovali ekonomiku, hospodárstvo, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo a pod? A hlavne bohatstvo štátu preliali do svojich súkromných vrecák?

 Odpoveď dnes nie je populárna, ale je pravdivá:

 Preto, lebo páchatelia boli a sú vo vláde, v parlamente, na nižších úrovniach mocenskej byrokracie, štátomafia je poprepájaná s podnikateľskou mafiou. Aby hospodárska kriminalita bola legálna, prispôsobili si k tomu aj zákony. Nie sú teda postihnuteľní. Slovenská chobotnica funguje veľmi dobre…SNP II. volá…

Za druhej dzurindobandy – vlády človeka, ktorý by sa mal zodpovedať za svoje činy, sa uskutočnila privatizácia bratislavskej paroplynovej elektrárne, ktorú dostala pod svoje krídla Penta v roku 2004 za cca 66 miliónov eur. Žiada odškodnenie za to, že tepláreň odobrala menej tepla, ako bolo zmluvne dohodnuté. Keďže Bratislavská teplárenská spoločnosť je štátna, (ďalej BTS) je pravdepodobné, že v tejto kauze zaplatia dlhy v miliónoch daňoví poplatníci ak spor v odvolacom konaní BTS prehrá. BTS prehrala aj druhý spor v roku 2012 za 9 miliónov eur.  Úroky však rastú a odhadom sa dlžná suma môže vyšplhať až nad 30 miliónov eur, če je údajne suma blízka účtovnej hodnote BTS. Takže Penta sa môže formou nepriamej privatizácie cez konkurz zmocniť BTS.

              Podľa Pravdy sa v údajnom spise SIS pod názvom Gorila píše, že vláda Mikuláša Dzurindu nechala Pente na privatizácii zarobiť štyri miliardy korún. Ktovie však koľko za túto službu zinkasovali predstavitelia dzurindobandy?

              Pravda uvádza že „Penta na vlastnej stránke tvrdí, že do paroplynu celkovo investovala 150 miliónov eur. „Celkový výnos projektu pre Pentu za 10 rokov prevádzky, pozostávajúceho z vyplatených dividend dosiahnutých na základe dlhodobých zmluvných vzťahov do roku 2013 a predpokladanej zostatkovej hodnoty PPC, dosiahne sumu 263 miliónov eur, čo predstavuje nominálny zisk vo výške 113 miliónov eur.“

              Už len tento údaj svedčí o tom, že štátomafia uzatvárala strategicky nevýhodné zmluvy. Otázka znie: Za koľko to urobili? A kto? Alebo všetko zametieme pod koberec, veď privatizéri sa váľajú v peniazoch, politici a celá štátomafia sa váľa v peniazoch a čo na tom, že občania – daňovníci ťažko krvácajú?

Mimochodom ako právnik je na Pentu previazaný aj prezidentský kandidát Radoslav Procházka. Kto vie kto jeho stovky bilboardov rozmiestnené na Slovensku financuje?

Súkromný sektor v prepojení so štátomafiou zatiaľ funguje. Dokedy? Kým nezačne SNP II.?

Pozri tiež: Pravda „Penta vysúdila milióny eur. Štát sa v spore odvolá“

 

 

Štátomafia opäť zamietla pod koberec ďalšiu kauzu. Takto nám v týchto dňoch pred vianočnými sviatkami politici, súdnictvo, policajti a vlastne celý skorumpovaný systém Slovenska pripomína, že keď štátomafia kradne vo veľkom, je nepostihnuteľná.

            Inak ide o klasický prípad tunelovania štátnych prostriedkov a teda prostriedkov, pochádzajúcich z daní daňových poplatníkov.

            Minister životného prostredia Ján Chrbet (nominant SNS) dňa 13. 11. 2008 podpísal pri plnom vedomí, bez známok nesvojprávnosti nevýhodnú zmluvu s garážovou firmou Interblue Group so sídlom v USA, ktorej obsahom bol predaj emisií. Firma vznikla len dva mesiace pred podpisom zmluvy a dá sa predpokladať, že bola účelovo založená na realizáciu tohto podvodu. Cena bola stanovená zhruba o polovicu nižšie ako bola trhová cena keďže okolité štáty predali svoje kvóty aj za dvojnásobok. Tak Slovensko prišlo o 66 miliónov eur alebo ak chcete o 2 miliardy korún. Náhoda alebo úmysel? Vychádzajúc z premisy, že takéto náhody sa jednoducho nedejú, možno predpokladať, že na tomto predaji sa niekto nehorázne nabalil.

            Firma Interblue Group v tomto prípade podľa všetkého plnila úlohu bieleho koňa a predávala emisie ďalšiemu kupcovi. Pôvodne kúpila emisie za 5.05 eur/tona, predala ich ďalej japonskej spoločnosti Asuka za 8.20 eur/tona a Asuka ich potom predala japonským elektrárňam za 9.50 eur/tona.

           Podľa amerických informácií Interblue Group nebola registrovaná na Úrade pre príjmy štátu Washington a podľa jeho obchodného registra bola zrušená už 29.12. 2009. Stopy bolo treba pozametať. Preto svoje práva postúpila firme  Interblue Group Europe so sídlom vo Švajčiarsku. V oboch firmách figurovala  Jana Lütken ako konateľka. Ktovie s kým je táto pani prepojená? Určite by bolo zaujímavé si preštudovať policajné spisy a spisy FBI, SIS a vojenských tajných služieb k tomuto prípadu. A samozrejme tiež spisy švajčiarskej polície.  Cieľom bolo utajenie tohto kupca a celého podvodu. Zaujímavé je tiež, že neskôr sa k vlastníctvu Interblue Group Europe údajne prihlásil český podnikateľ Milan Růžička, ktorý ju odkúpil od Mareka Pleyera.Potom čo sa tento škandál „prevalil“ ako facka občanom SR vyznieva fakt, že poslanci NR SR dňa 16. júna 2009 rozhodli, zmluva o predaji nadbytočných emisných kvót firme Interblue Group sa rušiť nebude. Otázka preto znie. Kto sa na tejto megakrádeži podieľal? Kto bol do tejto kauzy zainteresovaný? Akú úlohu tu zohrali minister Chrbet a jeho podriadení Pavol Tehlár, generálny riaditeľ sekcie kvality životného prostredia, poradca ministra životného prostredia Michal Krnáč, riaditeľ odboru ochrany ovzdušia Peter Solčanský, Norbert Havalec, externý poradca pre predaj emisií a  projektový manažér firmy Interblue Group? Aké politické špičky boli do prípadu ešte zainteresované okrem SNS? SMER?  A čo tzv. podnikateľ Rastislav Bilas? Akú úlohu to zohrala firma Magic Trading Corporation? A čo  firma Elwing Limited – Ian Bulliman alebo Elwing Slovakia? Nesúvisí to náhodou s touto kauzou? Čo pre vyšetrenie prípadu urobila americká FBI, ktorá sa oň zaujímala, slovenské tajné služby, polícia a iné orgány?

            Výsledok je nula. Prípad nebol dotiahnutý do konca lebo nechcel byť dotiahnutý do konca! Štátomafia, ktorá sa na predaji emisií nabalila mala eminentný záujem na tom, aby sa občania nedozvedeli, kde skončili ich vyzbierané dane vo výške 2 miliardy slovenských korún. Je to výsmech a kopanec občanovi. A ďalší dôkaz o tom, že Slovensko nie je právny štát. Z posledných kusých správ v mediách vyplýva, že aj médiá sa z nejakého dôvodu obmedzili len na konštatovanie záverečného stavu…Majú strach? A tak teda môžeme len konštatovať, že tento hnusný podvod a ochudobnenie Slovenska a jeho občanov  štátomafiou nezabudneme…  

Denník SME v dňoch 23. a 25.1. 2013 priniesol rozsiahle informácie o aktivitách Tiposu.

      Niekoľko miliónový tender na reklamné a marketingové služby tejto podarenej firmy riadi údajne človek s pochybnou minulosťou. Milana Kuzmu v minulosti odpočúvala aj polícia keď preverovala prerábanie zmluvy v prospech zbrojárskej firmy. Vtedy Kuma sedel na ministerstve obrany. Nič sa nepotvrdilo, ani nebol nikto obvinený a preto je Milan Kuzma nevinný. Sporný tender pravdepodobne šitý na mieru na nákup marketingových a reklamných služieb riadi teda ten istý bývalý sporný človek. Ale zase sa nič nedokáže, nič sporného sa nenájde a nikto nebude za nič zodpovedný. Čo na tom, že finančné toky sa strácajú niekde v podzemí? Veď tam si ich už pod rúškom tmy niekto vyzdvihne. Ako za problematickú faktúru sporného bývalého človeka Tiposu Roneca, ktorému nevadilo, že Tipos zaplatil za elektronické aukcie cca 147 000 eur. Pritom bežne sa platí za podobné aukcie okolo 100-500 eur…

Ešte máme v žive pamäti spor medzi Tiposom a Lemikonom a boj za údajné zneužitie ochranných známok a know-how bývalej lotériovej spoločnosti Športka. Údajný dlh po amaterizme predstaviteľov Tiposu, ktorí podpísali potajomky s cyperskou schránkovou firmou Lemikon  zmluvu o urovnení sa medzitým vyšplhal na viac ako 80 miliónov eur. Už o niekoľko mesiacov sa môžeme tešiť ako rozhodnú súdy, keďže sa “tipuje” že by mali rozhodnúť v prvom polroku 2013.  Ale ruku na srdce. Otázka ani neznie tak ako sa kauza vyrieši, ale kto sa na nej zase raz obrovsky nabalí…V skorumpovanom  štáte Slovensko sa podobné  aktivity stávajú nástrojom štátnej politiky.