Archív pre kategóriu ‘Izrael’

Inak sa totiž nedá nazvať činnosť Ariela Šarona počas jeho života. Bojoval ako vojak agresorskej izraelskej armády skoro vo všetkých arabsko – izraelských vojnách. A bol tiež predsedom komisie, ktorá mala na starosti židovské osídľovanie palestínskych území. Šaron sa narodil na území vtedajšej britskej Palestíny v roku 1928 v rodine litovských židov.

Uveďme si aspoň niekoľko príkladov jeho zločinov nepotrestanými a teda schválenými židovským štátom Izrael.

1953 -velí  špeciálnej jednotke, ktorej úlohou je podnikanie vojenských útokov proti Palestínčanom v okolitých arabských krajinách. Výsledok: desiatky civilných obetí. Vyhodili do povetria  rodinné domy v jordánskej dedine Kibíja.

1967 – v tzv. šesťdňovej vojne (1967) už v hodnosti generálmajora  sa podieľal na vojenských útokoch, okupácii a získaní kontroly  nad pásmom Gazy, západným brehom Jordánu a polostrovom Sinaj. Výsledok niekoľko tisíc mŕtvych. Začiatkom 70-tych rokov bol menovaný veliteľom izraelských jednotiek v Gaze.

1973 - vstupuje do politiky za pravicový blok Likud. Stáva sa poslancom izraelského parlamentu. (Knesetu).

1977 - pravicový blok Likud vyhráva voľby, Šaron sa stáva ministrom poľnohospodárstva a podporuje výstavbu židovských osád v Gaze a na západnom brehu Jordánu. Neuznáva nárok Palestíncov na nezávislý štát a zastáva názor, že ich vlasťou je Jordánsko.

1981 – 1982 –  stáva sa ministrom obrany. Armáda podniká pod jeho vedením inváziu do Libanonu s s cieľom likvidácie Arafata a jeho organizácie pre oslobodenie  Palestíny (OOP). Za ťažké bombardovanie Bejrútu je kritizovaný Európou, USA, ale aj samotnými predstaviteľmi Izraela.

1983 - Masaker palestínskych civilov v utečeneckých táboroch Sabra a Šatíla. Niekoľko stoviek ľudí povraždili libanonské kresťanské milície, vtedajší izraelský spojenec za údajnej pasívnej účasti izraelskej armády.

1993 – Odporca izraelsko-palestínskej mierovej dohody, ktorú podpísal Arafat a Jicchak Rabin vo Washingtone.

2000 – Jeho provokačná prechádzka po jeruzalemskej Chrámovej hore (Mešita al – Aksá) vyústi do palestínskych protestov a začína “druhá intifáda.” Mierové rozhovory krachujú. Výsledok: v rokoch 2000-2006 si intifáda vyžiadala 3651 obetí na palestínskej a 1007 obetí na izraelskej strane.

2003 – Šaron riadi  rozsiahlu vojenskú operáciu v Gaze a na západnom brehu Jordánu. Arafata izoluje v jeho sídle v Ramalláhu.

PS: Dodnes nie je vysvetlená vražda Arafata (bol otrávený) a podiel Izraela na jeho vražde.