Archív pre kategóriu ‘Hospodárstvo a politika’

          Jednou zo zásad trhového fundamentalizmu je, ak je inflácia udržovaná na nízkej úrovni. Autori doktríny predpokladajú, že kúzlo trhu vyrieši všetky ďalšie sociálne a ekonomické problémy a urobí tak politiku nadbytočnou. Títo dobre oblečení, „vážení“ ľudia, ktorí sami seba vyhlasujú za „jediných dospelých v miestnosti“ sa ukazujú byť dementnými, utopickými fantastami, uctievačmi fanatického ekonomického kultu, píše George Monbiot ve svojom komentári pre Guardian. Poukazuje v ňom na brutálnu tradíciu podriadenosti všeobecnej prosperity moci, ktorá sa ťahá od laissez-faire ekonomiky v Indii 18. storočia po dnešnú európsku ekonomickú krízu.

         Grécko možno zbankrotovalo finančne, ale Európska komisia (EK), Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodná menový fond (MMF) zbankrotovali politicky. Tí, ktorí perzekvujú Grécko, držia nelegitímnu, nedemokratickú moc, moc, ktorá teraz ovplyvňuje nás všetkých.

        Taký MMF. Rozdelenie moci v ňom je perfektne ušité na mieru: rozhodnutia vyžadujú 85% väčšinu a 17 % držia v rukách USA. MMF je kontrolovaný bohatými, aby v ich zastúpení ovládal chudobných. Čo sa teraz deje v Grécku, sa dialo jednému chudobnému národu za druhým, od Argentíny po Zambiu. Štrukturálne regulačné programy MMF nútia volené vlády k tomu, aby rezignovali na verejné výdavky, zničili zdravotníctvo, vzdelávanie a všetky ďalšie prostriedky, ktoré chudobným tejto planéty môžu dopomôcť k lepšiemu životu.

       Tento program je ordinovaný bez ohľadu na následky. Každá krajina, ktorú kolonizuje MMF, musí v prvom rade pred všetkými ostatnými ekonomickými cieľmi pristúpiť na kontrolu inflácie; musí odstrániť všetky bariéry, ktoré bránia voľnému obchodu a toku kapitálu; musí liberalizovať bankový sektor; obmedziť vládne výdavky na všetko, čo bráni splátkam dlhu; musí privatizovať majetky, ktoré môžu byť predané zahraničným investorom.

Tým, že MMF hrozí vládam, že finančné trhy, ktoré nepristúpia na tieto podmienky budú zničené, núti ich upustiť od progresívnej politiky. MMF inscenoval ázijskú finančnú krízu v roku 1997 tým, že nútil vlády odstraňovať kontroly, otvoril ich meny útokom finančných špekulantov. Iba Čína a Malajzia, ktoré na podmínky nepristúpili, unikli tejto hrozbe.

       ECB ako iné centrálne banky si užíva tzv. “politickú nezávislosť”. To ale neznamená, že by bola oslobodená od politiky, je „oslobodená” iba od demokracie. Je ovládaná finančným sektorom, ktorého záujmy je povinná hájiť prostredníctvom udržovania inflácie okolo 2 %. Vždy si dobre vedomá toho, že kto drží moc, prekračuje svoj mandát, spôsobuje u chudobnejších členov eurozóny defláciu a nezamestnanosť epických rozmerov.

       Maastrichstská zmluva, ktorá založila EU a Euro, bola postavená na smrtiacom blude: na viere, že ECB bude uskutočňovať iba bežnú ekonomickú správu, kterú monetárna únia vyžaduje. Vzišlo to z extrémnehoo trhového fundamentalizmu: ak je inflácie udržovaná na nízkej úrovni, ako predpokladajú doktríny, kúzlo trhu vyrieši všetky ďalšie sociálne a ekonomické problémy a politika sa stane nadbytočnou.

      Všetko toto nie je nič iné ako kapitola v dlhej tradícii podriadenosti ľudskej prosperity finančnej moci. Brutálne úsporné opatrenia uvalené na Grécko sú jemné v porovnaní s predchádzajúcim verziami. Řecko

       Zoberme si 19. storočie a írsky či indický hladomor. Oboje zhoršila ( a v druhom prípade dokonca spôsobila) doktrína laissez-faire, ktorú poznáme dnes ako neoliberalizmus či trhový fundamentalizmus. V Írsku bola v 40. rokoch 19. storočia zabitá osmina populácie, čiastočne preto, že Británia odmietla distribuovať potraviny, zakázali vývoz obilia a účinnú pomoc chudobným. Taký politický prístup totiž ohrozoval svätú doktrínu laissez-faire, podľa ktorej nesmie stáť nič v ceste neviditeľnej ruketrhu.

Keď na Indiu udrelo v rokoch 1877 a 1878 sucho, britská imperiálna vláda trvala na exporte rekordného množstva obilia, čím urýchlila hladomor, ktorý zabil milióny ľudí. Zákon z roku 1877 (Anti-Charitable Cintributions Act) zakazoval “pod hrozbou uväznenia súkromné pomocné dary, ktoré by mohli potenciálne ovplyňovať trhové ceny obilia. Jedinou pomocou bola nútená práca v pracovných táboroch, kde ľudia dostávali menej jedla ako väzni v Buchenwalde. Mesačná úmrtnosť v týchto táboroch bola 94 %.

      Ako argumentuje Karl Polanyi v knihe Veľká transformácia, tzv. zlatý štandard, teda seberegulačný systém v srdci laissez-faire ekonomík, bránil vládam v 19. a 20. storočí zvyšovať verejné výdavky či stimulovať zamestnanosť. Tento systém ich nútil udržiavať väčšinu chudobnou, zatiaľčo bohatí si užívali zlatého veku. Našlo sa len pár nástrojov postavených na verejnej nespokojnosti iných než vysávať bohatstvo z kolónií a podporovať agresívny nacionalizmus. Je to jeden z faktorov, který prispel k vzniku 1. svetovej vojny. Návrat k zlatému štandardu v povojnových rokoch urýchlil veľkú ekonomickú krízui, pretože bránil centrálnym bankám zvyšovať finančnú podporu a znižovať deficit. Môžeme len dúfať, že si na to európske vlády spomenú.

V decembri 2011 prijala Európska rada novú fiškálnu dohodu, ktorá na vlády krajín v eurozóne uvalila nariadenie, podľa ktorého majú byť vládne výdavky v rovnováhe alebo v miernom nadbytku. Toto nariadenie prepísané do národných legislatív, malo “obsahovať automatický opravný mechanizmus, ktorý mal byť spustený v v okamžiku odchýlky”. To nám pomáha pochopiť túto panskú hrôzu, s ktorou nevolení technokrati z trojky EK, MMF a ECB reagovali na obnovenie demokracie v Grécku. Neujisťovali nás, že voľba je ilegálna? Tento diktát znamená, že jediným demokratickým riešením v dnešnej Európe je kolaps Eura.

Nabúravanie politickej voľby nie je žiadny vedľajší efekt tohto systému utopickéj viery, je to jeho neoddeliteľná súčásť. Neoliberalismus je vnútorne nezľučiteľný s demokraciou, pretože ľudia budú vždy bojovať proti obmedzovaniu a proti fiškálnej tyranii, ktorú predpisuje. Poprenie demokracie v záujme elít je v skutočnosti cestou k otroctvu.

 

Podľa zdroja: George Monbiot, Guardian

Odpoveď nie je taká zložitá…Už viac ako osem rokov sa snažia USA obkľúčiť Rusko vojenskými základňami v satelitných štátoch susedov Ruska s cieľom následného ekonomického vydierania a zmocnenia sa ruského nerastného bohatstva, ktoré je najväčšie na svete.

Americká agresia sa naplno prejavila po tom, čo vojenskí plánovači v USA naplánovali ukrajinský prevrat. Rusko začalo na rozdiel od USA uplatňovať legálne kroky na svoju obranu v zmysle medzinárodného práva. USA už desaťročia medzinárodné právo nerešpektujú. Keď Rusko začalo spolupracovať s Čínou a inými ázijskými veľmocami, americkí politici a celá ich štátna mašinéria sa začala správať voči Rusku otvorene nepriateľsky.

Dôvody? Ruská odpoveď na vydieranie a idiotské sankcie bola jednoznačná. Začali si otvárať hospodársky priestor tam, kde existuje. Sankciami neutrpelo len Rusko, ale predovšetkým Európa, ktorá ako poslušný sluha USA sa dala vtiahnuť do hospodárskeho konfliktu s Ruskom. Rusko uzatvorilo s Čínou obrovský mnohomiliardový obchod o dodávkach plynu, ktorý bude platený nie v petrodolároch, ale v rubľoch a čínskych juanoch. Tým sa celosvetovo začína rúcať americká ekonomika, ktorú držal nad vodou len petrodolár. Aj dôvod vojny proti Iraku bol ten, že Saddám Husajn chcel s ropou obchodovať v inej mene. Preto tam USA vtrhli pod vymyslenou zámienkou prítomnosti chemických zbraní a destabilizovali krajinu.

Američanmi plánované sankcie proti Rusku majú za cieľ minimalizovať obchod s obrovským trhom v Rusku a donútiť Európu, aby sa preorientovala na obchod s USA. Dolár ako celosvetová rezervná mena tiež končí a svet začína obchodovať v iných menách. Tak sa USA dostali do vlastnej pasce a slepej uličky vlastným pričinením.

Preto v roku 2013 americký vojnový štváč Joe Biden začal rozprávať na konferencii v Mníchove o vytvorení Transatlantickej zóny voľného obchodu (TAFTA). V rámci bežného obchodu sa napríklad za rok 2012 vyviezlo USA do Európy tovary v hodnote 243 miliárd dolárov a doviezli naopak tovary za 350 miliárd. Pre USA je to však málo. Ich hospodárstvo pre svoje prežitie potrebuje oveľa väčšie výmeny tovarov.

Ide o plán ako nahradiť ruský spotrebný trh pre európsku produkciu americkým spotrebným trhom. Má sa tak zachrániť dolár a dopyt po ňom, „komfort“ amerického spôsobu života na dlh za cudziu prácu v cudzích krajinách. Americké bondy a americké financovanie štátneho dlhu (najväčšieho na svete), dosiaľ úverovala Čína v podobe priamych financií a v podobe importovanej produkcie. Za to USA platili svojimi zelenými papierikmi, nazývanými doláre bez krytia v hodnote toaletného papiera. Po realizácii trhu TAFTA túto úlohu prevezme Európa resp. jej daňoví poplatníci a z prostredia Európy sa stane manufaktúra na čínsky spôsob existenčne natrvalo pripútaná k chorej americkej ekonomike. Európania budú pracovať pre americký trh, ktorý bude platiť za produkty svojimi bezcennými papierikmi, ktoré opäť na svete nikto okrem USA nebude chcieť. Z Európy sa tak stane vazal USA bez schopnosti samostatného rozhodovania a bez slobody. Nehovoriac o tom, že nám hrozí dovoz nekonzumovateľných amerických výrobkov ako sú napr. hormónmi nadopované hovädzie mäso alebo geneticky modifikované potraviny.

Vytvorením TAFTA sa tak nesledujú rovnocenne výhodné podmienky obchodovania podľa medzinárodných platných pravidiel. Tento americký cieľ je pre Európanov a EÚ životne nebezpečný, pretože americké vydieranie Európy spôsobí porušovanie základných ľudských práv, zlikviduje jej suverenitu a vlády stratia zmysluplnosť lebo podmienky vývoja budú diktovať americké korporácie.

Paradoxne tým, že Rusko bráni svoje záujmy proti americkým agresorom, bráni aj záujmy Európy.