Archív pre kategóriu ‘Grécko’

        Štrajky v Grécku sú priamym výsledkom špekulatívnej politiky Grécka v napojení na investorov, investičné fondy a banky. Ide o obrovský podvod založený na korupcii, špekuláciách s akciami, dlhopismi a inými cennými papiermi za účelom maximalizácie ziskov medzinárodnej finančnej oligarchie. Treba si uvedomiť, že svoje peniaze tu majú investované aj iné štáty, hlavne Nemecko a Francúzsko a preto volanie krajín EÚ po pomoci, je volanie po ochrane svojich vlastných peňazí investovaných v Grécku.

       Vec sa „prevalila“ v okamihu keď sa zistilo, že Grécko koncom roka 2009 malo pomer vládneho dlhu k HDP 114% a deficit štátneho rozpočtu sa pohyboval na úrovni 11,2% HDP. Podstata problému EÚ spočíva v tom, či finančne pomôcť Grécku alebo nie. Treba si uvedomiť, že vymenovaná finančná mafia s politickým krytím po zistení, že môže prísť o svoje špekulatívne zisky, začala lobovať v EÚ a žiadať jej pomoc. Nie však za účelom pomoci gréckemu občanovi, ale za účelom ochrany svojich peňazí. Finančná pomoc EÚ bude znamenať vykrytie strát uvedených inštitúcií.

       Bežných občanov sa to veľmi nedotkne. Ich kvalita života klesne možno o cca 20%, ale to je prijateľné, keď zoberieme do úvahy ich nadštandardné mesačné finančné príjmy, pohybujúce sa na úrovni cca od 1600 do 2000 Eur. Zhruba 95% mesačného príjmu dostávajú dôchodcovia, čo znamená, že aj táto vrstva obyvateľstva je zabezpečená.

       Z uvedeného vyplýva, že EÚ vôbec nemusí dať Grécku ani cent, pretože tieto peniaze neskončia u toho správneho adresáta, teda občana. Krach veľkých finančných skupín, investorov, špekulantov nás trápiť nemusí z pohľadu udržania životnej úrovne v Grécku, pretože aj na príklade USA vidno, že krachujúce banky a investičné fondy nemajú významný vplyv na život bežného občana. Najlepším riešením pre Grécko by bolo, aby dočasne vystúpilo z Eurozóny a devalvovalo svoju menu cca o 30-40%, odstránilo starý skorumpovaný politický systém a vytvorilo nový, ktorý bude kontrolovateľný voličmi. Okrem toho je možnosť, aby grécku ekonomiku formou finančných injekcií zachraňovali predsa tie investičné skupiny, ktoré tam zo špekulatívnych dôvodov „naliali“ svoje peniaze (máme na mysli mimogrécke). Ďalším riešením by bolo tiež, aby členské štáty EÚ Grécku odpustili dlhy. Grécko najviac dlží Nemecku a Francúzsku. (zhruba na úrovni navrhovanej pomoci pre Grécko, čiže 120 mld Eur.). Štáty EÚ by sa mali správať zodpovedne a za súčasnej situácie riešiť skôr otázku kontroly hospodárenia členských štátov EÚ, aby nedochádzalo k takýmto mafiánskym praktikám predstaviteľov štátu a finančných skupín, ktoré ohrozujú kvalitu života občana.

        Na záver možno dodať, že grécka kríza v plnej nahote ukázala ako funguje systém aj  v iných členských krajinách EÚ. Domnievať sa, že uvedené príčiny gréckeho krachu sú prítomné len v Grécku je naivné. Ony sú prítomné vo väčšine krajín EÚ len sú skryté v latentnej podobe a čakajú na svoje odhalenie. V konečnom dôsledku tu ide o zneužívanie moci kapitálu v rukách politických a finančných skupín, paratizujúcich na živej práci novodobých „poddaných“.