Archív pre február, 2014

Nie je žiadnym tajomstvom, že Ukrajina ako jeden z najbohatších štátov Európy kole oči americkým supom, ktorí by si po ekonomickom rozdelení východnej Európy radi rozdelili aj ukrajinský koláč. Francúzsky týždenník Le Nouvel Observateur zverejnil článok o ľuďoch, ktorí za americké peniaze organizujú politické prevraty. V reportáži pritom vystupuje aj niekoľko ľudí zo Slovenska. Autor za „najskúsenejšieho“ považuje Pavla Demeša.

Vyvolala živelnú “oranžovú revolúciu”, počas ktorej státisíce Ukrajincov vyšli do ulíc, skorumpovanosť a autoritárstvo Kučmovho režimu? Nie celkom. Podobne ako aj v prípade vlny národných povstaní proti režimom Srba Miloševiča, Gruzínca Ševarnadzeho alebo Kirgiza Akajeva. Hnev ľudských davov bol skutočný. Falšovanie vo voľbách takisto. Vincent Jauvert sa stretol s týmito “vývozcami” demokracie. A oni mu odhalili svoje tajomstvá.

Pavol Demeš v Bratislave riadi východoeurópske oddelenie veľmi vplyvnej americkej mimovládnej organizácie German Marshall Fund, ktorá pomáha aktivistom v celom okolí. V minulosti bol ministrom zahraničných vecí, dokonale pozná politickú situáciu v bývalom sovietskom bloku a vie, ako vybrať najvhodnejšiu chvíľu na revolúcie. A za špinavé americké peniaze organizuje a pravdepodobne sa podieľa na politických prevratoch tam, kde mu to jeho chlebodarci nariadia.

Úspech sa zakladá najmä na manifestáciách bez násilia. “Je to zároveň otázka etiky a efektivity,” vysvetľuje Demeš. “Nenásilnosť dáva morálnu prevahu a prináša podporu iných. A navyše – násilie je tá oblasť, v ktorej je moc silnejšia.” Druhý kľúč k úspechu spočíva v metóde konania. “Večer v deň hlasovania sa zhromaždia “dôkazy” o falšovaní, ktoré sa veľmi rýchlo rozšíria po celej krajine. A ihneď vychádzajú stovky tisícok ľudí do ulíc. Následne by mali mierovou cestou prevziať kontrolu nad štátnymi zariadeniami. A pretože polícia nestrieľa, už je ruka v rukáve.” Je to detská hra? “Samozrejme, že nie, vyžaduje si to dlhodobú prípravu.”

V ďalšej fáze bude musieť skupina tlačiť tisíce letákov, nálepiek, vyrábať tričká s potlačou. Musia sa vytvoriť internetové stránky, kúpiť mobilné telefóny, plagáty. Budú sa organizovať zhromaždenia bojachtivých prívržencov zo všetkých kútov krajiny. Treba teda zaplatiť stovky lístkov na vlak, noci strávené v hoteloch, prenájom miestností, stravu. A potom treba zaplatiť za služby zahraničných konzultantov. Takže treba zohnať niekoľko miliónov dolárov.

Sponzori z Ameriky

Na financie treba myslieť vopred, lebo takéto peniaze sa dajú nájsť iba v zahraničí. Domáci bohatí podnikatelia sa postavia k celému nápadu s nedôverou, nechcú si pokaziť vzťahy s vládnymi orgánmi. Až na začiatku revolúcie prebehnú do druhého tábora a mladým revolucionárom budú pchať balíky peňazí. Dovtedy treba hľadať pomoc vonku – konkrétne vo Washingtone. Lebo, podľa všeobecne panujúceho názoru Európania sú bojazliví, pomalí a skúpi – česť výnimkám (Britom, Holanďanom alebo Poliakom). Francúzi nikdy nefigurujú medzi “darcami” – až na Fondation Jean-Jaures, ktorá pomáha mladým sociálnym demokratom na Ukrajine.

V prípade oranžovej revolúcie sa kontakty s veľkými súkromnými i verejnými organizáciami (USAid a National Endowment for Democracy) začali ešte na jeseň roku 2003, teda rok vopred. Slovák Balázs Jarabík pomáhal ukrajinskej skupine Pora na tejto strane Atlantiku. A dostával za to peniaze od americkej organizácie Freedom House, ktorá nechcela “sólo” financovať Poru. Áno, aj v revolúcii, tak ako v biznise, sa často všetko začína z porady investorov. “Revolúcia, to je trh s vysokou konkurenciou”, hovorí Jarabík, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie na Kolumbijskej univerzite. Lídri demokratických skupín musia chodiť do Washingtonu, aby sa lepšie “predali” fondom, ktoré poskytujú kapitál. Aby boli pripravení na túto veľkú skúšku, musia brúsiť svoju argumentáciu, pripravovať si plány a finančné tabuľky. Presne ako v biznise.

Stretnutia v luxusných hoteloch

Len čo sa získajú prvé peniaze, do krajiny prichádzajú “obchodní agenti” revolúcie, aby niesli “dobrú zvesť”. Na každej jednej schôdzi musia znovu a znovu opakovať, že všetko sa dá, že sa im v ich krajine podarilo zvrhnúť diktátora. Srb Siniša Sikman odchádza vždy na turné, napríklad ako minulý rok do Bieloruska, s malým cestovným kufríkom. “Mám v ňom celú propagandistickú zbierku: nálepky, tričká, balóniky s logom Odporu.”

Tieto semináre zvyčajne prebiehajú tajne, v neveľkých, zle vykurovaných a ponurých miestnostiach. Ale organizujú sa aj na čerstvom vzduchu, za mestom v bývalých pionierskych táboroch. Aby nevzbudzovali podozrenia u polície, hovorí sa, že je to skupina, ktorá ide dovolenkovať. Napríklad v Gruzínsku, v lete 2003, tri mesiace pred revolúciou ruží Kmara!, sa zhromaždilo 700 vlastných aktivistov v pionierskom tábore ďaleko od Tbilisi. V auguste 2004 sa mladí Ukrajinci z hnutia Pora zišli v pionierskom tábore na Kryme. Pavol Demeš im pomáhal vypracovávať stratégiu. “Stretávali sme sa v malých skupinkách na pláži. Dokonca sme aj spali na piesku alebo v malých chatkách. Bolo to skvelé!”

Niekedy však tieto semináre pripomínajú kongresy zubných lekárov. V apríli 2004 išla 24-ročná Keto Kobiašviliová do Odesy. “Jedna holandská organizácia ma vyslala, aby som tam zhromaždila asi 30 mladých ľudí, pripravila ich a nadchla pre vec. Celé sa to odohrávalo v jednom luxusnom hoteli, kde som dva týždne bývala sama na izbe. Navyše som ešte dostala 250 eur. Jednoducho sen!” O niekoľko mesiacov Sorosov fond organizoval seminár pre kazašských aktivistov v Alma-Ate. “Aj tam sme sa schádzali vo veľkom hoteli,” smeje sa Kobiašviliová. “Mali sme všetko k dispozícii: kamery, aby sme sa mohli pripraviť na interview, dokonca aj aparatúru na prehlušenie mikrofónov, ktoré kazašská tajná polícia nezabudla umiestniť v zasadacej sále.”

Žiaľ tento článok je potvrdením, že na krvavých prevratoch organizovaných USA a CIA sa podieľajú aj slovenskí zapredanci.

Upravené a krátené: Preklad a medzititulky SLOVO

Zdroj: http://www.changenet.sk/?autor=369912&x=109511

PS: Zločinci najatí CIA v priestore demonštrácií verbujú ľudí, aby demonštrovali a platia im asi okolo 50 eur denne, mobily, hotely a pod.

 Vstupom pána Babiša do českej politiky sa rozozvučali české, ale i slovenské médiá ohľadne jeho vzťahu k štátnej bezpečnosti minulého režimu. Je na zasmiatie, že sa tejto téme venujú pomaly 25 rokov po kapitalistickom prevrate. Že prečo? Jednoducho preto, že médiá sú plné nenávisti proti bývalým príslušníkom tajných služieb za socializmu a tiež proti agentom. Tajné služby fungovali za každého režimu a aj fungovať budú. Za uplynulé roky sme sa mohli dočítať aké „zverstvá“ štátna bezpečnosť porobila aj so svojou agentúrnou sieťou.

 Po nástupe prvotnopospolného kapitalizmu v roku 1989 sa vyplavili rôzne aféry, na ktorých sa médiá celkom slušne priživovali až živili. Štátna bezpečnosť bola obvinená ako zločinecká organizácia. Väčšinou  Ak boli jej príslušníci zločinci prečo nikoho neodsúdili? Veď sa vraj po roku začalo žiť v právnom systéme. Logika hovorí, že ak sa niekto niečoho nezákonného dopustil, tak by mal ísť sedieť. Nič také sa nestalo. Čo to znamená? Sú tí ľudia nevinní? A ak sú vinní z čoho ich chceme obviniť? A na základe čoho odsúdiť? Na takéto otázky neschopné médiá nevedia nájsť odpoveď. Alebo veľmi dobre vedia, že skutky, za ktoré ich možno obviniť sa nestali. Alebo tvrdia, že bývalé tajné služby dostali generálny pardon a treba ich odsúdiť len morálne. Ale za čo priatelia? To nikto nepovedal. Okrem toho všetci dobre vedia, že tajné služby riadi politický systém. Tak ako pred rokom 1989 to bol komunistický systém, tak po roku 1989 stranícky systém tých strán, ktoré boli práve pri moci.

 Priamu politickú zodpovednosť za činnosť tajných služieb mali v minulosti politici organizovaní v komunistickej strane a pôsobili na vysokých štátnych, ale i regionálnych pozíciách. Nikto nemôže trestať niekoho za trestný čin, ktorý sa nestal. Ak sa stal, treba toho, kto sa ho dopustil, vyšetriť a následne aj odsúdiť. Dnešný politický systém neodmietol, právny stav pred rokom 1989, čo znamená, že ak niekto konal v súlade zo zákonmi platiacimi pred rokom 1989 bolo to v poriadku. Nech si čitateľ nemyslí, že na týchto stránkach obhajujeme štátnu bezpečnosť. To nie. Len tvrdíme, že nemožno obviniť celú organizáciu a hodiť na ňu kolektívnu vinu. To právny systém nepripúšťal ani nepripúšťa. Ak sa niekto s príslušníkov niečoho dopustil, tak nech to vyšetria. Hľadajme pravdu a odhaľujme lož. Je to skutočne mlátenie prázdnej slamy. Veď terajší systém priznal výsluhové dôchodky bývalým príslušníkom za ich prácu. Tak potom o čo ide? O nič. Len o to, aby sa masírovali mozgy ľudí, ktorým je pohodlnejšie uveriť prečítanému a mnohokrát nepravdivému ako rozmýšľať vlastným mozgom a naštudovať si príslušnú problematiku.

 Ak si niekto myslí, že tzv. demokratické zmeny v roku 1989 sa uskutočnili spontánne je v omyle. Celá akcia bola dopredu pripravená, tak ako aj v ostatných štátoch bývalého socialistického bloku a režírovaná vysokými komunistickými kádrami v spolupráci s tzv. opozíciou. Opozícia pred rokom 1989 bola pod kontrolou tajných služieb a jej predstavitelia boli spolupracovníci štátnej bezpečnosti. Po roku 1989 si rozdelili vplyv v štáte podľa svojich záujmov. Vrátane Charty 77. Po tzv. čistkách v sedemdesiatych rokoch, časť politických kádrov prešla do záloh a pripravovala sa na vedúce pozície v štáte. Všetko sa kamuflovalo ich vylúčením z komunistickej strany. Toľko v stručnosti, tematikou prevratu sa zaoberáme na inom mieste.

 Inak vôbec nie je náhoda, že napr. na poste prezidentov po roku 1989 boli samí komunisti. Nie je náhoda ani to, že privatizáciu, hospodárstvo, politiku a iné dôležité sféry života ovládajú tiež bývalé vysoké komunistické kádre alebo ich rodinní príslušníci. Došlo jednoducho k situácii, keď časť komunistických kádrov v spolupráci so štátnou bezpečnosťou si rozdelili ponovembrový vplyv v štáte. Tisíce ich spisov sa skartovalo, „postrácalo“, popredalo (viď Langoš), jednoducho urobili si v tom poriadok. Ostatné spisy, nachádzajúce sa v archívoch alebo v Ústave straty pamäti národa sú len úbohým torzom, predhodeným verejnosti, aby sa mohla na nich bezdôvodne vybúriť.

 Dnes sa napríklad tvrdí, že SIS je demokratická tajná služba. Nie je! Nemôže byť demokratická, keď ako nástroj politickej moci i keď pluralitnej, slúži zapredancom Slovenska, ktorí majú na svedomí úpadok krajiny. Inak SIS v jej začiatkoch pomáhali budovať bývalí pracovníci štátnej bezpečnosti. Niektorí tam pôsobia alebo ovplyvňujú ich činnosť dodnes. Dosť ich pôsobí aj na ministerstve špionážnych vecí SR vrátane veľvyslancov.

 Babiš je typickým príkladom človeka, ktorý zbohatol vďaka svojmu vplyvu, komunistickej minulosti a pravdepodobnej spolupráci s tajnými službami. Nie je dôležité či spolupracoval s tajnou službou, ale akú povahu mali poskytnuté informácie. Boli dôležité pre bezpečnosť štátu? Mali hospodársky význam? Poukazovali na úsilie cudzích špiónov preniknúť k dôležitým informáciám? Ak áno, potom sa Babiš – Bureš nemá za čo hanbiť. To je podstatný rozdiel. Nie je hanba strážiť dôležité firmy, akou bol aj podnik zahraničného obchodu, kde Babiš pôsobil.

 Nie je žiadnym tajomstvom, že tajné služby Západu na čele zo zločineckou CIA sa stále pokúšali o prienik do československého hospodárstva i iných záujmových oblastí s cieľom ich vnútornej deštrukcie. Na to používali svoju agentúru, žiaľ aj z radov slovenských občanov a politikov. Ozaj kde sa stratila databáza týchto agentov a tajných spolupracovníkov, ktorí v tej dobe vedome škodili Československu? V Československu fungovalo niekoľko tisíc takýchto agentov. Od 70-tych rokov 20. storočia bolo 95% z nich pod kontrolou štátnej bezpečnosti, ktorá sledovala ich činnosť, väčšinou nezasahovala a ak zasiahla, tak len v okamihu keď sa dopúšťali trestnej činnosti. Inak prečo asi sa v tomto štáte povedalo, že v prípade dôverníkov a kandidátov na tajnú spoluprácu nejde o vedomú spoluprácu? Preto lebo aj z tejto kategórie spolupracovníkov štátnej bezpečnosti bolo a je množstvo ľudí vo vláde, parlamente alebo iných vysokých pozíciách štátu. A mnohí z nich odovzdávali vedome dôležité informácie pre bezpečnosť štátu.

 Dnes SIS zbiera tiež svoje informácie cez agentúrnu sieť, vrátane diplomatických pracovníkov, novinárov alebo iných osôb. Väčšina týchto správ, končí u politikov, ktorí nerobia nápravu, ale využívajú ich pre vlastný prospech alebo prospech politických strán. Vrátane finančného obohatenia sa. (viď kauza Gorila). Množstvo správ SIS smeruje k CIA, BND, MOSSADU, MI6 ale i do Vatikánu. Slovenská SIS dnes pôsobí napríklad aj proti Rusku – asi na príkaz strýčka Sama z USA – proti balkánskym krajinám, Bielorusku a aj iným štátom mimo Európy. Pre túto činnosť neváhajú zneužívať aj miesto veľvyslanca. Podobne len s vojenským zameraním pôsobia aj vojenské tajné služby – zelení panáčikovia, prežierajúci dane slovenských občanov veľkým lopatami. Tým sa SIS a zelení panáčikovia dehonestovali na úlohu sluhu západných spravodajských služieb. Pritom viaceré tajné služby Západu sú svojim poňatím zločinecké a ruka v ruke zo svojou štátomafiou porušujú medzinárodné právo a rozosievajú po celom svete smrť. (CIA, BND, MOSSAD, MI6).

 Po roku 1989 v dobe všeobecného úpadku spoločnosti, masového rozkrádania biliónov korún a miliárd eur, v dobe keď je na Slovensku obrovská nezamestnanosť, keď mnohí ľudia žijú z ruky do úst, keď dôchodcovia nemajú pomaly ani na základné potraviny, keď je rozložený ekonomický systém krajiny, školstvo, zdravotníctvo, keď je bežné, že na ulici stretnete žobrákov, keď je na Slovensku obrovská kriminalita vrátane hospodárskej, tak dnes chceme tvrdiť že tento systém je lepší? Nie je tomu tak. Povedzme si predsa pravdu do očí a poďme niečo robiť, kým sa zo Slovákov nestanú gasterbeiteri vo svojej vlastnej krajine. Aj za pomoci terajších tajných služieb Slovenska…A propó – štátna bezpečnosť nepracovala proti vlastným ľuďom, nepodieľala sa na vojenských aktivitách vrátane vojen, nezasahovala do vnútorných záležitostí iných krajín…tak ako to robí dnešná SIS – ka.

 

 

Pod týmto názvom zverejnili SME článok o emisiách, ktorým sa pravdepodobne kvôli blížiacim sa prezidentským voľbám začína viac zviditeľňovať štátomafia v prepojení na podnikateľskú mafiu. Keďže ide o „vplyvných“ ľudí, kauza sa zametie pod koberec ako všetky ostatné doteraz. Nikto nebude ani potrestaný lebo ako sa hovorí v parlamente, tam – každý každého drží „za vajcia“. Nevieme ako je to zo ženami, ale to nevadí…A že štátne megalúpeže ochudobňujú občanov a znižujú im životnú úroveň? To ich netrápi. Ale poďme k veci:

Špeciálna prokuratúra ukázala dobrú vôľu  a zverejnila zoznam firiem a ľudí, ktoré mali obchodný styk (okrem iného) so spoločnosťou Interblue Group.

Firmy a ľudia zo zoznamu si rozdelili 47 miliónov eur. Sú na ňom len podnikatelia blízki SNS. 

 Podľa SME meno údajného sponzora Smeru Jozefa Brhela na zozname ľudí, chýba. Celkovo išlo o zisk 47 miliónov eur z predaja našich emisií do Japonska.

Zoznam, ktorý zverejnila Špeciálna prokuratúra:

Slovenská republika

 - FINANCIAL PUBLIC SERVICE, s.r.o., Martinská ul. č. 56, Bratislava, IČO : 35 842 334 – Katarína Kubáňová (manželka Ing. Norberta Havalca) (viď Výpis z Obchodného registra)

- MILENIUM TRADING, a.s., so sídlom v Lučenci na Čajkovského 8 č. 10, IČO: 36058645 (viď Výpis z Obchodného registra)

- KAREX FOOD s.r.o., Zvolen Hronská 1, IČO: 36 004 260 (viď Výpis z Obchodného registra)

- Ing. Norbert Havalec

- Ing. Rastislav Bilas

 Zahraničie

 - OSSIAN ESTABLISHMENT LTD., 112 Bonadie Street, St. Vincent & the Grenadines – Kingstown – vlastník akcií Ing. Rastislav Bilas, nulová obchodná bilancia

- ATZIOX LTD., 8 Digenis Akritas Avenue, 3rd Floor, Flat/Office 303, Cyprus – Nicosia – majitelia Ing. Norbert Havalec, Ing. Ján Smolen, správca spoločnosti na Cypre Mr. Michalis Avraam

- HSBC LTD, HONG KONG, 1. Queen s Road, China – Hong – Kong – japonskí obchodníci s emisiami

- CRATAEGUS DEVELOPMENT INC., Jasmine Court 35 A Regent Street, P.O.BOX 1777, Belize – Belize – /Dr. Camillus Braxtor – Lichtenštajnsko – riaditeľ spol./, majiteľ Marek Pleyer , trv. byt. Šestajovice, Konopistská 903, Česká republika, český občan, dlhodobo žijúci v USA na adrese : Bradenton, 439 Grand Preserve CU, 342 12 Florida

- SS + AT LTD., P.O.BOX 958, Morgan Building, Pasea Estate, Road Town, British Virgin Islands – Tortola, /Dr. Camillus Braxtor –Lichtenštajnsko – riaditeľ spol./, majiteľ Marek Pleyer

- UNIVERSAL INVEST LLC, 1308 Delaware Avenue, DE Wilmington, New Castle County, USA, Europe Office,Ausstrasse 16, 9490 Vaduz /Dr. Camillus Braxtor – Lichtenštajnsko – riaditeľ spol./, majiteľ Marek Pleyer

- ONYX TRUST SERVICES AG, Baarerstrasse 8, 6300 Zug, Švajčiarsko, P.O.BOX 244, IČO: CH-170.3.019.424-6 majiteľka Jana LÜTKEN, štatutár spoločnosti Interblue Group LLC, so sídlom 18217 121 st. street, Southeast Snohomish, Washington 98290 U.S.A..

 Prašule cestovali okolo sveta, asi z dôvodu, aby nikto nevypátral, ktorá hlavná sviňa, stojí za týmto podvodom. (schránkové firmy na Cypre, Belize, ostrove Svätý Vincent, Britských Panenských ostrovoch resp. Švajčiarsko alebo v Hongkong). Zakotvili však v Čechách a na Slovensku a cestovali cez Tatra banku, VÚB banku, Dexiu (teraz Prima banka) a Volksbank (teraz Sberbank).  

Bratislavská Financial Public Service údajne získala milión eur a podľa zoznamu prokuratúry je za firmou Katarína Kubáňová, manželka obchodníka so zbraňami Norberta Havalca.

Firma Ossian Establishment z ostrova Svätý Vincent, za ktorou má byť podľa údajov prokuratúry „projektový manažér“ Interblue Group Rastislav Bilas, mala získať jedenásť miliónov eur v piatich splátkach.

Vlastník tejto schránkovej firmy má byť Jozef B. s dátumom narodenia 7. mája 1961. Podľa SME, predseda KDH Ján Figeľ v roku 2010 povedal, že ide o podnikateľa blízkeho Smeru Jozefa Brhela. SME oslovili Bilasa, ktorý sa k veci nechcel vyjadriť.

 Delilo sa približne 47 miliónov eur

 V niektorých štátoch Karibiku je situácia taká, že firmy môžu vydávať anonymné akcie na doručiteľa, zmena ich majiteľa nie je tak komplikovaná, pretože vlastníkom firmy je ten, kto práve akcie fyzicky vlastní. A takto to funguje aj v karibskom štáte Svätý Vincent.

Brhel tvrdí, (cez svojho mediálneho zástupcu Juraja Puchého), že s emisným kšeftom nemá nič spoločné.

Prokuratúra tvrdí, že informácie o Bilasovi za Ossianom má od Švajčiarov. „Vyšetrovanie potvrdilo, že žiadna iná právnická alebo fyzická osoba nemala obchodný styk so spoločnosťou Interblue Group,“ povedala hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová.

Podľa dokumentu, ktorého pôvod nie je zatiaľ jasný, si mali firmy rozdeliť cca 47 miliónov eur. Spolu išlo o desiatky prevodov, platilo sa väčšinou po tretinách a v priebehu viacerých dní.

SME v roku 2010 ukázalo schému počas rozhovoru vtedajšiemu aj súčasnému ministrovi Robertovi Kaliňákovi. Povedal, že ju nikdy nevidel. Nie je pritom známe, či Robertko tento kšeft kryje alebo či netrpí na očnú slepotu. (Video so zábermi, ako Robertko krátko pozerá na plagát, SME zverejnilo na svojom webe).

Čím dlhšie bude mlčať, tým skôr SMER stratí preferencie u voličov podľa pravidla: „Kto mlčí, ten svedčí“.! Ale pravda je i tá, že keď ide o prachy, tak zdržia aj prevalenie sa kauzy na verejnosti. Aj tak sa nič nestane, keďže tento štát pomaly 25 rokov funguje na princípe legalizácie ekonomických podvodov a iných zločinov, na ktorých sa podieľa štátomafia s podnikateľskou mafiou.

 V zozname je nová osoba Ján Smolen  z Dunajskej Lužnej, ktorý podľa zoznamu z prokuratúry stojí za cyperskou schránkou Atziox Limited. Tá mala dostať dostala 10,5 milióna eur v piatich splátkach. Smolen je aj spoločníkom vo firme Remas Servis, kde pôsobí ako konateľ Miloš Šušoliak. Jeho syn Michal Šušoliak vytvoril internetovú stránku spoločnosti Interblue Group LLC.

Smolen je tiež spoločníkom vo firme WMJ Company, ktorá je druhým vlastníkom firmy Remas Servis. Remas Servis aj WMJ Company sa zaoberajú obchodovaním s emisiami skleníkových plynov. Teda tou istou komoditou, akú predalo Slovensko Interblue Group.

Smolen je cez biznis prepojený s finančnou skupinou Istrokapitál a bol aj členom Komoditnej burzy, ktorá obchoduje s emisiami skleníkových plynov.

Od marca do decembra 1994 bol istý Ján Smolen štátnym tajomníkom na ministerstve životného prostredia.

 Zdroj:

http://www.sme.sk/c/7091039/ukazali-pozadie-interblue-meno-brhel-v-zozname-chyba.html

 Otázka, ktorou sa už pravicový denník SME nezaoberal, je:

 Prečo nie je možné na Slovensku vyšetriť a pozatvárať tých, čo za posledných 25 rokov rozkradli štát, zdevastovali ekonomiku, hospodárstvo, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo a pod? A hlavne bohatstvo štátu preliali do svojich súkromných vrecák?

 Odpoveď dnes nie je populárna, ale je pravdivá:

 Preto, lebo páchatelia boli a sú vo vláde, v parlamente, na nižších úrovniach mocenskej byrokracie, štátomafia je poprepájaná s podnikateľskou mafiou. Aby hospodárska kriminalita bola legálna, prispôsobili si k tomu aj zákony. Nie sú teda postihnuteľní. Slovenská chobotnica funguje veľmi dobre…SNP II. volá…

 
 Hoj, zem drahá, slovenská zem,
poľúbže sa s ránom,
búšte srdcia utýrané,
zore nad Kriváňom;
daromne noc hromom rvala,
blesky bila v temä;
otrokmi sme boli dosiaľ,
viacej nebudeme!
 
Putá hrdzou rozožrané
zodrali nám údy,
slzy naše liali dažďom,
a krv tiekla prúdy,
za cudzích sme mreli dnes žiť,
pre seba žiť chceme;
otrokmi sme boli dosiaľ,
viacej nebudeme!
 
Prisaháme na tie hroby
padlých našich bratov,
prisaháme na zem čiernu,
čo nám drahou, svätou;
prisaháme, hoc sa zdvihne
všetkých pekiel plemä;
otrokmi sme boli dosiaľ,
viacej nebudeme!
 
 
Autor: Martin Rázus
 
Stále aktuálne myšlienky Martina Rázusa – hlavne pre politikov
 
Znaj vládnuť:
Kto stojíš u vesla, hľaď vážne svojho diela, a ubi v sebe hriech a márnivo pŕs nedmi, na plti tejto, vieš, sme rodinôčka celá, a za jej cestu si nám ty dnes zodpovedný. Znaj…

„Najväčšie tragikum človeka je hlúposť, za ktorú nemôže a najťažší hriech páchajú tí, ktorí vedia o tom a biedu túto vypočítave využijú.“

Teror nie, skok ten dravý svet biedny nenapraví! Na hroboch nevinných šťastie? Nie! Pomsta rastie! Svet hľadá seba, pokoja, chleba, nie jatky tiel, bôľ – v tvár čo šľahá: z vraha – oh, z vraha nebude nikdy Spasiteľ!

Prasce moje prasuliatka, keď už svitla doba nová, upovážte môjho slova: – nehryzte sa, nestrkajte všetky nôžky do válova!

Nad Tatrou sa blýska

Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú.
Zastavme ich, bratia, veď sa ony ztratia,
Slováci ožijú.

To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo,
Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu,
Aby sa prebralo.

Už Slovensko vstáva, putá si strháva.
Hej, rodina milá, hodina odbila,
Žije matka Sláva!

Ešte jedle rastú na krivánskej strane.
Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí
A medzi nás stane.

Autor: Janko Matúška

Podobizne

 Martin Rázus

Básnik nech túla sa v kráľovstve krásy,
s múzou nech láska sa, na lutne hrá si.

Nemožno harfu brať do ruky, moji,
vo víre básnik stáť musí!
Na život, na smrť sme v ukrutnom boji,
niet kedy kochať sa v pohľadoch múzy.

Bolo by, bolo by v pokoji spievať,
mámilej do srdca radosti vlievať.

Ale tu neznie mi lahodne lýra:
nad rodnou chalupou mrákavy víria.

Básnik nech nehľadí na čierne mračná,
múza ho vyčkáva — na bozky lačná.

Nezrieť šľahy biča, nečuť kvíľbu bitých?
Možno vidieť slzy, možno nechcieť zmyť ich?
Valibukom budem, pôjdem váľať hory —
toľko u nás žiaľu ako vody v mori!

Tvrdé moje slovo, kresané z kremeňa,
nebudem otrokom v národe bez mena!
Pyšné moje Tatry by ma pridusili,
nech tak nejdem mladý s drakom merať sily.

Básnik len slávu nech do venca spletá,
Sláva je sladšia jak mámenie sveta.

Mne srdce tlčie ako otcu, materi,
nuž nemôžem ich zradiť pre slávu!
Mne slávu núkať, ich mať iba za zvery,
hoj — na to odpoveď mám túto meravú:
chcem stavať život na práci a na mieri,
lež najprv skántrim peleš nezdravú,
čo zahryzla sa do práva i do viery
a slúži krivde, zlu a bezpráviu!

Budem vám svedomím, otroci gniavení,
nárek váš, otec, mať vyplačem pred svetom.
Budem vám právo striezť v otcovskom stavaní,
nebude otrokár s nami jesť pri stole prestretom!

Básnik nech nebúri zmierených s žitím,
môže sa slabý prieť s šakalím vytím?

Aj keby samému sa prišlo prieť,
a keby v márnosti sa stratiť mal ten priek,
aj keby volanie len hluchej púšti malo znieť,
ja budem zbierať svojim drahým vzácny liek,
čo z piesne odhodlanej vykvitol,
a budem viesť ich žitia na prestol!
Či možno zmieriť v utrpení otrokov
a možno brať im tešiteľov, prorokov?

Je krivolaký tento krásny, smutný svet
a ododávna na ňom Jánošíka niet!
Vstaň z hrobu, Juro, vstávaj, hynieme!
Poď so mnou, svety rovnať ideme!

Básnik, keď kňazom je, kostol má strážiť,
dosť mu tu slovíčka o Bohu vážiť!

Tak teda!
Len otročiť a slúžiť, platiť daň!
Sa zvinúť do klbka a premlčať si právo na bytie…
Hoj, beda! beda!
Ja nedržím sa, vidiac národ stekať z rán!
Ak chcete, radšej si ma zabite,
no slúžiac Bohu, rodu slúžiť chcem
a barikádou mi je kanceľ, tlač i snem,
ja zo svojho sa na krok neuhnem!
Mám slovo, jeho silu znám —
mám pero, premieňam ho v zbraň,
ja biť sa budem, svojeť búriť priam,
kým oknom, otvoreným dokorán,
sa prúdom život do sŕdc vlievať nebude,
kým nevykvitne voľnosť na otcovskej na hrude!

Tak veru!
Ja verím v úsvit! Boh mi dal tú vieru…
Šij, kým som živý, pred tyranom neskloním —
a svojich viesť si budem! Som im živým svedomím!!

V rúhavých rečiach sa utopí sláva,
strhne ju, odnesie búrlivá riava.

Niet slávy, kde sa nedá voľne žiť.
Hoj, zem drahá, slovenská zem,
poľúb že sa s ránom —
nech sa radosť rozozvučí
v rode utýranom!
Svitne u nás, svitne,
požehná Boh chleba,
vyšvihne sa národ
pod ochranou neba!

Koho dar nezvedie, hrozba neskloní —
Martin Rázus!
básnik — Rázus!
kňaz — Rázus!
novinár — Rázus!
rečník — Rázus!
poslanec — Rázus!
bojovník — Rázus!
kamarát — Rázus!
nech ti naša pieseň slávou zazvoní!!

Autor: Anton Prídavok