Archív pre január, 2014

Líbya bola od roku 1911 až do roku 1943 talianskou kolóniou. (predtým bolo územie začlenené do Osmanskej ríše). Po druhej svetovej vojne sa bývalá talianska severná Afrika rozdelila na regióny Kyrenaika, Tripolsko a Fezzán. Prvé dva regióny boli pod správou Veľkej Británie  a tretí bol pod správou Francúzska.

OSN na základe nepokojov v tejto oblasti v 40-tych rokoch 20. storočia rozhodla o osamostatnení sa Líbye, ktorá vznikla spojením troch vyššie spomenutých regiónov v roku 1951. Vznikol nezávislý federatívny štát Líbyjské kráľovstvo pod vládou kráľa Idrisa I. Hlavným mestom bolo Benghází. Idris I. spolupracoval hlavne USA, Veľkou Britániou a Francúzskom, ktoré si chceli v teritóriu udržať vplyv. Zahraničné spoločnosti vďaka kráľovi získavali v krajine lukratívne zákazky, hlavne na ropu a plyn. V krajine bola vysoká negramotnosť, takmer žiadna infraštruktúra a zdravotníctvo a pod. Idris I. nemal záujem rozvíjať štát v prospech tam žijúcich občanov. Bohatstvo mu tieklo od vyššie uvedených spoločností a osud bežných ľudí ho nezaujímal.

Preto pod vedením Muammara Kaddáfiho sa v krajine v roku 1969 uskutočnil vojenský prevrat. Začali sa budovať školy, zdravotníctvo a pod. Krajina však vzhľadom k vitálnym problémom nemohla fungovať ako klasická demokracia. Muammar Kaddáfi vládol v názorovo rozdelenej krajine s tendenciou udržať sa pri moci čo najdlhšie. Líbya od 70-tych rokov 20. storočia začala investovať hodne finančných prostriedkov na zbrojenie a vojenské vzdelanie. Boli znárodnené zahraničné ropné spoločnosti, jednotky Američanov a Angličanov boli z územia vykázané a Líbya začala podporovať povstalecké skupiny v Afrike s cieľom vymanenia sa z kolonizácie.

Líbya bola v roku 1988 obvinená z explózie dopravného lietadla letu Pan Am 103 v roku smerujúceho z Londýna do New Yorku. Rada bezpečnosti požiadala Líbyu, aby tento akt terorizmu vyšetrila. Muammar Kaddáfi neprijal zodpovednosť za tento čin, a preto OSN uvalila na krajinu sankcie. Ako jediný podozrivý bol obvinený Abdel Al Megrahi, líbyjský vojenský predstaviteľ, ale nikdy nebolo jednoznačne dokázané, že sa podieľal na atentáte.

V závere roka 1994 bol vo Veľkej Británii premietaný film amerického novinára Allana Francovicha  – The Maltese Double Cross – Lockerbie, ktorý je obvinením USA a jeho spravodajských služieb za tento atentát. Dôvodom mohlo byť vyvolanie vojenského útoku na Líbyu zo strany NATO a USA. Francovich sa dlhodobo zaoberal produkovaním snímkov, vedúcim k odhaleniu špinavostí, ktoré vo svete uskutočnili americké tajné služby. Dva a pol roka  po uvedení snímky Francovich umiera na infarkt vo veku 56 rokov. (pozn.  americké tajné služby používali a používajú na odstránenie nepohodlných osôb tento spôsob ako ťažko zistiteľný).

Medzitým bol vo svete vyvolávaný nátlak, aby sa  Líbya k zodpovednosti prihlásila. Keďže Kaddáfi vedel, že Líbyi hrozí otvorená vojenská intervencia v roku 2003 zaplatil 3 miliardy eur na odškodnenie rodín obetí a začal sa snažiť o normalizáciu vzťahov so západným svetom. Kaddáfiho snom bolo zjednotenie Afriky a získanie ekonomickej stability. Tieto plány však neboli v záujme západu, hlavne USA z dôvodu straty vplyvu na ťažbu ropy, plynu a iného afrického nerastného bohatstva. EÚ a USA dlžia Líbyi obrovské finančné čiastky za ropu a plyn. Líbya požadovala, aby dlžníci svoj dlh splatili do roku 2012 lebo potom im zastaví dodávky. USA podporované ďalšími štátmi, ktoré sa nazývajú  demokratickými vrátane vojenskej a ropnej svetovej mafie preto začali viesť ilegálnu vojnu proti Líbyi, ale aj Egyptu, Tunisu a Sýrii podporovaním politických odporcov v týchto krajinách, posielaním zbraní a v USA vyškolených poradcov na prevraty a vyvolávanie vojen.

Ako sa žilo za Kaddáfího?

Najvyššia životná úroveň v Afrike. HDP na obyvateľa bol 6-tisíc USD. Líbyjčania zarábali v priemere na hlavu viac ako Briti. Nerovnosť ročných príjmov je menšia ako vo väčšine štátov. Líbyjské bohatstvo je spravodlivo rozdelené v celej spoločnosti. Každý Líbyjčan má zabezpečené bezplatné vzdelanie, lekársku a zdravotnú starostlivosť. Nové školy a nemocnice sú impozantné podľa všetkých medzinárodných štandardov. Všetci Líbyjčania majú vlastný dom alebo byt, automobil, televízor, video a telefón.” Za byty sa neplatí nájom. V Kaddáfího (západnými ideológmi vysmievanej) Zelenej knihe sa dočítame: „Dom je základnou potrebou indivídua a rodiny, preto nesmie byť vlastnený niekým iným.”

Líbyjská revolúcia vďaka príjmom z exportu ropy a zemného plynu zabezpečila Líbyjčanom takú vysokú životnú úroveň, že začali odmietať vykonávať manuálne práce v priemysle, poľnohospodárstve a službách. Vláda musela dlhodobo importovať pracovné sily. Za historicky krátke obdobie sa nepodarilo zlomiť psychiku líbyjských Arabov, podľa ktorej musí mať každý Líbyjčan vlastný podnik. Rodiny by považovali za potupné, keby ich synovia museli manuálne pracovať. Preferujú, aby zostali nezamestnaní a žili z podpory.

Na začiatku vojenskej agresie proti Líbyi USA bombardovalo Tripolis a všetky dôležité ciele v krajine (podobne ako USA a NATO v Juhoslávii). Potom nastúpili tzv. povstalci alebo ak chcete rebeli, ktorí chodili od mesta k mestu, vraždili a znásilňovali ľudí, ktorí si dovolili sympatizovať s Kaddáfím. Miesta odporu boli identifikované a bombardované USA a NATO. A ľudia v Líbyi umierali a umierajú – za americké a iné záujmy, za porobu krajiny cudzími štátmi, za budúce drancovanie ich nerastného bohatstva atď. Dokedy?

Za druhej dzurindobandy – vlády človeka, ktorý by sa mal zodpovedať za svoje činy, sa uskutočnila privatizácia bratislavskej paroplynovej elektrárne, ktorú dostala pod svoje krídla Penta v roku 2004 za cca 66 miliónov eur. Žiada odškodnenie za to, že tepláreň odobrala menej tepla, ako bolo zmluvne dohodnuté. Keďže Bratislavská teplárenská spoločnosť je štátna, (ďalej BTS) je pravdepodobné, že v tejto kauze zaplatia dlhy v miliónoch daňoví poplatníci ak spor v odvolacom konaní BTS prehrá. BTS prehrala aj druhý spor v roku 2012 za 9 miliónov eur.  Úroky však rastú a odhadom sa dlžná suma môže vyšplhať až nad 30 miliónov eur, če je údajne suma blízka účtovnej hodnote BTS. Takže Penta sa môže formou nepriamej privatizácie cez konkurz zmocniť BTS.

              Podľa Pravdy sa v údajnom spise SIS pod názvom Gorila píše, že vláda Mikuláša Dzurindu nechala Pente na privatizácii zarobiť štyri miliardy korún. Ktovie však koľko za túto službu zinkasovali predstavitelia dzurindobandy?

              Pravda uvádza že „Penta na vlastnej stránke tvrdí, že do paroplynu celkovo investovala 150 miliónov eur. „Celkový výnos projektu pre Pentu za 10 rokov prevádzky, pozostávajúceho z vyplatených dividend dosiahnutých na základe dlhodobých zmluvných vzťahov do roku 2013 a predpokladanej zostatkovej hodnoty PPC, dosiahne sumu 263 miliónov eur, čo predstavuje nominálny zisk vo výške 113 miliónov eur.“

              Už len tento údaj svedčí o tom, že štátomafia uzatvárala strategicky nevýhodné zmluvy. Otázka znie: Za koľko to urobili? A kto? Alebo všetko zametieme pod koberec, veď privatizéri sa váľajú v peniazoch, politici a celá štátomafia sa váľa v peniazoch a čo na tom, že občania – daňovníci ťažko krvácajú?

Mimochodom ako právnik je na Pentu previazaný aj prezidentský kandidát Radoslav Procházka. Kto vie kto jeho stovky bilboardov rozmiestnené na Slovensku financuje?

Súkromný sektor v prepojení so štátomafiou zatiaľ funguje. Dokedy? Kým nezačne SNP II.?

Pozri tiež: Pravda „Penta vysúdila milióny eur. Štát sa v spore odvolá“

 

 

 SME uverejnili vyjadrenia Hrušovského o situácii na Ukrajine. (viď odkaz na zdroj). Vieme, že na Ukrajine sú na programe dňa násilnosti, demonštrácie. Hrušovský mlčať nechce, myslí si, že ukrajinské zákony údajne obmedzujúce slobodu slova a právo na protest sú nedemokratické. Ide však ešte ďalej so svojim tvrdením, že takéto konanie je pokusom o totalitu. Podľa neho sa demokratický svet pokúša riešiť situáciu na Ukrajine, zatiaľ čo  Fico  rieši či, je katolík, komunista alebo presvedčený ateista. Ďalšou jeho „perlou“ je vraj našou povinnosťou pomáhať ľuďom na Ukrajine, tak ako nám pomáhali západné krajiny počas komunistickej totality.

  Celý článok by bol smiešny, keby nepísal o vyjadreniach prezidentského kandidáta, (ďalej PK). Urobíme si rozbor jeho “perál” a uvidíme jeho sluhovský potenciál, schopnosť ako chameleón meniť svoje názory a politické postoje pre vlastný prospech.

 Vyjadrenie PK:  

 Ukrajinské zákony obmedzujúce slobodu slova a právo na protest sú nedemokratické.

 Náš názor:

 PK nepozná podrobne ukrajinské zákony, ani dôvody, ktoré vedú tamojších politikov, aby boli vytvorené tak ako sú. Demokracia nie je anarchia. Tiež pre ňu platia určité pravidlá. Na Ukrajine je situácia taká preto lebo ide o pokus destabilizácie tejto krajiny s USA na čele, s cieľom jej rozvratu, zmocnenia sa jej bohatstva a nastolenie ekonomického diktátu.

 Vyjadrenie PK:  

 Takéto konanie je pokusom o totalitu. Našou povinnosťou je pomáhať ľuďom na Ukrajine, tak ako nám pomáhali západné krajiny počas komunistickej totality.

 Náš názor:

 PK zabudol definovať čo je to totalita. Totalita má mnoho podôb a na celom svete je prítomná v rôznych sférach života. Jednostranný politický systém napr. ešte neznamená totalitu. Pluralita je vláda viacerých strán. Pluralita ešte neznamená automatické zabezpečenie demokracie.  Napr. na Slovensku je prítomná ekonomická totalita a diktát peňazí, chudoba, prostitúcia, drogy, rozvrátené školstvo, zdravotníctvo, kultúra atď., ale podľa PK máme demokraciu.

 Záver:

 PK je neschopný kandidát, pánboh nás ochraňuj od takéhoto potenciálneho prezidenta. 

 JUDr. Pavol Hrušovský vyštudoval právo za tzv. totality. VŠ ukončil v roku 1978, pričom sa na internete nedočítate čím sa živil do roku 1989. Tiež sa asi hanbí za to, že bol členom Strany Slobody za socializmu, keďže to málokto vie. Tiež bol kandidátom na tajného spolupracovníka ŠtB – krycie meno Jednota. Virotik Hrušovský skrátka nie je vhodným kandidátom.

  Zdroj:

 http://www.sme.sk/c/7073390/hrusovsky-ukrajine-hrozi-totalita-a-fico-riesi-aky-je-katolik.html

 

 

 

 

 

Inak sa totiž nedá nazvať činnosť Ariela Šarona počas jeho života. Bojoval ako vojak agresorskej izraelskej armády skoro vo všetkých arabsko – izraelských vojnách. A bol tiež predsedom komisie, ktorá mala na starosti židovské osídľovanie palestínskych území. Šaron sa narodil na území vtedajšej britskej Palestíny v roku 1928 v rodine litovských židov.

Uveďme si aspoň niekoľko príkladov jeho zločinov nepotrestanými a teda schválenými židovským štátom Izrael.

1953 -velí  špeciálnej jednotke, ktorej úlohou je podnikanie vojenských útokov proti Palestínčanom v okolitých arabských krajinách. Výsledok: desiatky civilných obetí. Vyhodili do povetria  rodinné domy v jordánskej dedine Kibíja.

1967 – v tzv. šesťdňovej vojne (1967) už v hodnosti generálmajora  sa podieľal na vojenských útokoch, okupácii a získaní kontroly  nad pásmom Gazy, západným brehom Jordánu a polostrovom Sinaj. Výsledok niekoľko tisíc mŕtvych. Začiatkom 70-tych rokov bol menovaný veliteľom izraelských jednotiek v Gaze.

1973 - vstupuje do politiky za pravicový blok Likud. Stáva sa poslancom izraelského parlamentu. (Knesetu).

1977 - pravicový blok Likud vyhráva voľby, Šaron sa stáva ministrom poľnohospodárstva a podporuje výstavbu židovských osád v Gaze a na západnom brehu Jordánu. Neuznáva nárok Palestíncov na nezávislý štát a zastáva názor, že ich vlasťou je Jordánsko.

1981 – 1982 –  stáva sa ministrom obrany. Armáda podniká pod jeho vedením inváziu do Libanonu s s cieľom likvidácie Arafata a jeho organizácie pre oslobodenie  Palestíny (OOP). Za ťažké bombardovanie Bejrútu je kritizovaný Európou, USA, ale aj samotnými predstaviteľmi Izraela.

1983 - Masaker palestínskych civilov v utečeneckých táboroch Sabra a Šatíla. Niekoľko stoviek ľudí povraždili libanonské kresťanské milície, vtedajší izraelský spojenec za údajnej pasívnej účasti izraelskej armády.

1993 – Odporca izraelsko-palestínskej mierovej dohody, ktorú podpísal Arafat a Jicchak Rabin vo Washingtone.

2000 – Jeho provokačná prechádzka po jeruzalemskej Chrámovej hore (Mešita al – Aksá) vyústi do palestínskych protestov a začína “druhá intifáda.” Mierové rozhovory krachujú. Výsledok: v rokoch 2000-2006 si intifáda vyžiadala 3651 obetí na palestínskej a 1007 obetí na izraelskej strane.

2003 – Šaron riadi  rozsiahlu vojenskú operáciu v Gaze a na západnom brehu Jordánu. Arafata izoluje v jeho sídle v Ramalláhu.

PS: Dodnes nie je vysvetlená vražda Arafata (bol otrávený) a podiel Izraela na jeho vražde.

Žiaľ v dnešnej dobe sa zodpovední predstavitelia štátu nestarajú o zdravú výživu obyvateľstva. Nútia nás kupovať potraviny, ktoré doslova škodia ľudskému zdraviu a pritom sú denno – denne na pultoch hlavne obchodných reťazcov.

 Nekupovať nahnité ovocie a zeleninu. Niektoré reťazce majú tú drzosť, že predávajú takéto výrobky zo zľavou, pritom ak je raz ovocie alebo zelenina nahnitá, je znehodnotené všetko. Nekupovať ponúkanú plesnivú zeleninu a ovocie.

 Nekupovať škodlivé potraviny – čítať  informácie pre spotrebiteľa na výrobkoch.

 Nekupovať výrobky anonymného pôvodu – na nálepkách sú napr. takéto informácie: Vyrobené v štátoch EÚ a iných krajinách. Takéto nálepky môžete vidieť napríklad na mede. Alebo len: Vyrobené v štátoch EÚ.

 Nekupovať napr. mäsá mleté, v igelite, v podobe párok, špekáčiek, mletej sekanej, mastných salám s prísadami dochucovadiel, stabilizátorov a škodlivých éčiek. Ďalej bledú až modrú hydinu, všetky druhy mäsa pôvodom z Poľska a pod.

 Nekupovať mäsové konzervy, paštéty v konzervách, sardinky z Poľska, sáčkové polievky, mlieko, ktoré má menej ako 1,5% tuku, pečivo, ktoré sa priamo pečie v reťazcoch. Väčšinou ide o mrazené polotovary, ktoré môžu byť dlhodobo skladované a teda ide o „mŕtve“ potraviny.

 Ak zistíte tieto alebo podobné „nedostatky“ žiadajte zástupcu obchodného reťazca o nápravu. My Slováci robíme obrovskú chybu v tom, že sa bojíme ozvať proti neprávosti. Netreba sa báť. Treba sa ozvať písať, zverejňovať nekalé praktiky obchodných reťazcov, podávať sťažnosti a pod. Ide o naše zdravie, naše deti a tiež aj o naše peňaženky. A hlavne takéto výrobky nekupovať.

Kto má možnosť, nech kupuje potraviny na dedine, u overených známych a až na poslednom mieste v obchodných reťazcoch.

Na ilustráciu čím nás kŕmia, si pozrite stránku (www.uvzsr.sk) a tých čo by mali nielen teoretizovať, ale aj byť nápomocní pri dovolaní sa nápravy. (www.soi.sk). Stránka Úradu verejného zdravotníctva SR podáva informácie nielen o potravinách, ale aj iných výrobkoch a stav je skutočne alarmujúci.

 Zľavy: Treba zvážiť, či ponúkaný tovar v zľavách potrebujete. Ak nie, nekupujte. Nekupujte ani podozrivé  tovary kde zľavy hlásajú ceny aj o 60 a viac percent nižšie. Väčšinou ide o umelo navýšené ceny, z ktorých Vám potom akože vypočítajú zľavu. A ľudia kupujú bez rozmyslu.

 Určite sa Vám oplatí naštudovať príslušné zákony o reklamáciách. Nebuďte pohodlní oplatí sa Vám to. Za vrátené peniaze si môžete kúpiť iný tovar. Pre ilustráciu si pozrite článok o predajni obuvi John Garnfield na inom mieste. Kľudne môžete reklamovať aj potraviny. Predajcovia totiž počítajú s tým, že tovar reklamovať nebudete, a preto si dovolia Vám predať aj nekvalitné lacné tovary tzv. na jedno použitie.