Archív pre december, 2013

 V niektorých médiách sme sa mohli dočítať, že na neverejnom zasadnutí Národnej rady hovoril šéf SIS Ján Valko v správe o jej činnosti v roku 2012, o snahe cudzích spravodajských služieb preniknúť do slovenských orgánov. Bodka. Údajne bola správa podľa niektorých poslancov zaujímavá. Vo svete je bežná prax, že podobné správy sú aj v podobe, aby mohli byť zverejnené. U nás takáto prax nefunguje, a preto si SIS môže bez kontroly robiť čo chce, za ťažké peniaze daňových poplatníkov, ktoré minie z rozpočtu.

Vráťme sa však k meritu veci. Čo znamená snaha cudzích spravodajských služieb preniknúť do slovenských orgánov?  Ktorých služieb? A do akých orgánov? Je to podobná informácia ako keď sa napíše, že Janko  prenikol do Marky, alebo dedko do babky.

Okrem toho, že je to povrchná všeobecná informácia, možno považovať SIS za pasívnu organizáciu, ktorá spolupracuje predovšetkým so „svojimi priateľmi“ v CIA, najzločinnejšou organizáciou na svete. Také služby ako je CIA, MI6, MI5, MOSSAD, BND a pod. predstavujú pre Slovensko najväčšie ohrozenie.

Ak  o tomto sa nehovorí v správe nič, treba SIS zrušiť a nahradiť tajnou službou, ktorá bude chrániť slovenské záujmy, bude dôveryhodná a nebude bohapusto prežierať štátny rozpočet. SIS určite nenapíše do správy, že NATO je zločinecká organizácia, ktorá je vytvorená na to, aby na svete zaviedol tzv. “americký poriadok“, s cieľom ovládnuť svet, tiež nenapíše, že na Ministerstve špionážnych vecí SR, pracuje agentúrna sieť SIS ako aj novodobí špióni, pracujúci predovšetkým na získavaní informácií o Rusku, bývalých východných štátoch, Balkáne, Blízkom východe, Číne a pod. Z informáciami sa delia s USA a inými západnými tajnými službami a oslabujú tak mierovú klímu na zemeguli.

V správe sa tiež nepíše asi nič o technickom stave počítačových serverov, ktoré pravdepodobne kontroluje a servisuje MOSSAD. Takže tajné ohľadne tejto služby je na Slovensku len to, aby sa verejnosť nedozvedela nič o jej skutočnom poslaní a tým nie je ochrana slovenských záujmov. Z pohľadu výsledkov a činnosti SIS je potrebné týchto nič nerobiacich amatérov zrušiť.

Keď sa loď potápa, krysy utekajú…

 

       Tak nejako by sa dala charakterizovať situácia v SDKÚ – DS. Je to zákonitý vývoj slovenskej politiky, pretože potácajúca sa strana nemôže priniesť pre Slovensko nič nového, čo by pre občanov Slovenskej republiky mohlo byť prínosom. História raz túto stranu odsúdi ako zločineckú, ktorá v čase svojho vládnutia zohrala úlohu pobehaja americkej administratívy a jej členovia hrali úlohu bábkovej vlády, ktorá bez svedomia zapredala Slovensko a pripravila ho o majetok.

      A tak sa Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová rozhodli, že odídu z tejto nepodarenej strany, ktorá im už nemôže priniesť žiadne benefity. Odídenci a predseda Frešo v médiách taktne pomlčali o skutočných dôvodoch rozchodu. Všetky vyjadrenia boli len chabé frázy. Čo je však zaujímavé, je to, že odídenci sa nechcú vzdať svojich poslaneckých korýt dôvodiac tým, že mandát dostali krúžkovaním od voličov. Lenže tento mandát ich odchodom zo strany zaniká. Voliči im totiž nedali mandát správať sa ako nezávislí poslanci, ktorí budú presadzovať nevedno čie záujmy. Preto by bolo žiadúce, aby sa svojich miest v parlamente vzdali. Na Slovensku je však možné si takto zabezpečiť dobre platené miesto aj v rozpore s dobrými mravmi a charakterom odídencov. Predseda Frešo sa topí v problémoch, a preto sa rozhodol, že bude chodiť po Slovensku a verbovať mladých do tejto šialenej strany. Možno sa mu to aj čiastočne podarí lebo nie je nič ľahšie ako nasľubovať hory – doly a potom nič nesplniť. Rozumný človek do tejto strany ozaj nevstúpi. Predstavitelia strany voličov potrebujú len na to, aby si zabezpečili teplé miesta pri korytách.

     Preto zostáva len otázkou času, kedy táto strana zanikne. Jej predstavitelia by urobili tak jediný dobrý skutok pre občanov Slovenska…

 

 

 

Štátomafia opäť zamietla pod koberec ďalšiu kauzu. Takto nám v týchto dňoch pred vianočnými sviatkami politici, súdnictvo, policajti a vlastne celý skorumpovaný systém Slovenska pripomína, že keď štátomafia kradne vo veľkom, je nepostihnuteľná.

            Inak ide o klasický prípad tunelovania štátnych prostriedkov a teda prostriedkov, pochádzajúcich z daní daňových poplatníkov.

            Minister životného prostredia Ján Chrbet (nominant SNS) dňa 13. 11. 2008 podpísal pri plnom vedomí, bez známok nesvojprávnosti nevýhodnú zmluvu s garážovou firmou Interblue Group so sídlom v USA, ktorej obsahom bol predaj emisií. Firma vznikla len dva mesiace pred podpisom zmluvy a dá sa predpokladať, že bola účelovo založená na realizáciu tohto podvodu. Cena bola stanovená zhruba o polovicu nižšie ako bola trhová cena keďže okolité štáty predali svoje kvóty aj za dvojnásobok. Tak Slovensko prišlo o 66 miliónov eur alebo ak chcete o 2 miliardy korún. Náhoda alebo úmysel? Vychádzajúc z premisy, že takéto náhody sa jednoducho nedejú, možno predpokladať, že na tomto predaji sa niekto nehorázne nabalil.

            Firma Interblue Group v tomto prípade podľa všetkého plnila úlohu bieleho koňa a predávala emisie ďalšiemu kupcovi. Pôvodne kúpila emisie za 5.05 eur/tona, predala ich ďalej japonskej spoločnosti Asuka za 8.20 eur/tona a Asuka ich potom predala japonským elektrárňam za 9.50 eur/tona.

           Podľa amerických informácií Interblue Group nebola registrovaná na Úrade pre príjmy štátu Washington a podľa jeho obchodného registra bola zrušená už 29.12. 2009. Stopy bolo treba pozametať. Preto svoje práva postúpila firme  Interblue Group Europe so sídlom vo Švajčiarsku. V oboch firmách figurovala  Jana Lütken ako konateľka. Ktovie s kým je táto pani prepojená? Určite by bolo zaujímavé si preštudovať policajné spisy a spisy FBI, SIS a vojenských tajných služieb k tomuto prípadu. A samozrejme tiež spisy švajčiarskej polície.  Cieľom bolo utajenie tohto kupca a celého podvodu. Zaujímavé je tiež, že neskôr sa k vlastníctvu Interblue Group Europe údajne prihlásil český podnikateľ Milan Růžička, ktorý ju odkúpil od Mareka Pleyera.Potom čo sa tento škandál „prevalil“ ako facka občanom SR vyznieva fakt, že poslanci NR SR dňa 16. júna 2009 rozhodli, zmluva o predaji nadbytočných emisných kvót firme Interblue Group sa rušiť nebude. Otázka preto znie. Kto sa na tejto megakrádeži podieľal? Kto bol do tejto kauzy zainteresovaný? Akú úlohu tu zohrali minister Chrbet a jeho podriadení Pavol Tehlár, generálny riaditeľ sekcie kvality životného prostredia, poradca ministra životného prostredia Michal Krnáč, riaditeľ odboru ochrany ovzdušia Peter Solčanský, Norbert Havalec, externý poradca pre predaj emisií a  projektový manažér firmy Interblue Group? Aké politické špičky boli do prípadu ešte zainteresované okrem SNS? SMER?  A čo tzv. podnikateľ Rastislav Bilas? Akú úlohu to zohrala firma Magic Trading Corporation? A čo  firma Elwing Limited – Ian Bulliman alebo Elwing Slovakia? Nesúvisí to náhodou s touto kauzou? Čo pre vyšetrenie prípadu urobila americká FBI, ktorá sa oň zaujímala, slovenské tajné služby, polícia a iné orgány?

            Výsledok je nula. Prípad nebol dotiahnutý do konca lebo nechcel byť dotiahnutý do konca! Štátomafia, ktorá sa na predaji emisií nabalila mala eminentný záujem na tom, aby sa občania nedozvedeli, kde skončili ich vyzbierané dane vo výške 2 miliardy slovenských korún. Je to výsmech a kopanec občanovi. A ďalší dôkaz o tom, že Slovensko nie je právny štát. Z posledných kusých správ v mediách vyplýva, že aj médiá sa z nejakého dôvodu obmedzili len na konštatovanie záverečného stavu…Majú strach? A tak teda môžeme len konštatovať, že tento hnusný podvod a ochudobnenie Slovenska a jeho občanov  štátomafiou nezabudneme…