Archív pre marec, 2013

Olympijské hry áno či nie? 

V roku 2022 sa budú konať zimné olympijské hry. Na ich usporiadaní má záujem spolu s Poľskom aj Slovensko. Organizácia takýchto hier je vecou prestíže, zviditeľnenia sa, zvýšenie záujmu o Slovensko ako atraktívnej destinácie cestovného ruchu, možnosťou, aby návštevníci lepšie spoznali našu kultúru, zvyky, pohostinnosť a ľudí.

Ale ruku na srdce. Máme na to? Po organizačnej stránke áno. Vždy sme boli pozitívne hodnotení pri organizácii veľkých medzinárodných podujatí s výnimkou škandálu s organizáciou deaflympiády.

Poďme však k financiám. Ak by sme ich organizovali spolu s Poľskom a za finančnej spoluúčasti MOV, tak slovenské náklady sa odhadujú okolo sumy 350 miliónov eur. Zo skúseností iných štátov sa dá predpokladať, že táto čiastka sa môže aj zdvojnásobiť.  Nestačí totiž len povedať, že naša predstava o financovaní je odhadom asi takáto. Treba urobiť analýzu, inventarizáciu športovísk, stredísk, ubytovacích zariadení, dopravnej infraštruktúry, podľa všetko by si náklady vyžiadala aj prestavba letiska v Poprade a pod. Dohodnúť sa s Poliakmi, ktoré športy budú prebiehať na ich strane a ktoré na našej. Poliaci majú záujem nám ponúknuť lyžiarske alpské disciplíny. Všetky ostatné športy sú vecou dohody. Ale predpoklad je, že na Slovensku by sa mali konať len tri podujatia. Aby sa olympijské hry mohli konať na území oboch štátov, je potrebné zmeniť Olympijskú chartu. Aj to je otázne či sa to podarí.

V médiách odznelo, že organizáciu olympijských hier podporuje aj ministerstvo školstva. Určite by ju podporili aj všetci občania Slovenska keby…

 

-         bolo dosť finančných prostriedkov na platy učiteľov a školstvo;

-         bolo dosť finančných prostriedkov na zdravotníctvo;

-         bolo dosť finančných prostriedkov na dôchodky;

-         sme nemali katastrofálnu situáciu v oblasti zamestnanosti;

-         občania Slovenska žili v dôstojných podmienkach;

-         sme nemali nedostatočne vybudovanú  cestnú, železničnú a leteckú dopravu;

-         mali olympijské hry významný vplyv na rast zamestnanosti;

-         nehrozilo, že ZOH budú stratové;

-         na Slovensku neboli miliardové straty na daňových únikoch;

-         nehrozilo, že finančné prostriedky použité na organizáciu ZOH znížia životnú úroveň obyvateľstva;

-         nehrozilo, že Slovensku vzrastie celková zadĺženosť na občana;

-         pätina občanov Slovenska nežila v chudobe a ľudovo povedané „z ruky do úst“;

-         sa na Slovensku nerozkrádali verejné finančné zdroje;

-         peniaze daňových poplatníkov išli na skutočné potreby pre občanov atď.

 

Už dnes je jasné, že záujem na organizácii ZOH majú predovšetkým bohatí, ktorí budú ešte bohatší a ostatní schudobnejú ešte viac…Veď každému z toho niečo „kvapne“, hlavne spriazneným podnikateľom a politikom. Taká je na Slovensku prax. A čo tam po tom ako si žije bežný človek na Slovensku?  

A ozaj prečo sa asi konalo vo švajčiarskom kantone referendum o konaní ZOH v roku 2022 a občania povedali v referende, že ZOH nechcú? Máme síce o konkurenta menej, ale keď na to nemajú Švajčiari, my áno?

Vláda by mala ísť do reálnych projektov a opýtať sa občanov či ZOH chcú alebo nie. Určite by im povedali, aby najskôr vyriešili pálčivé vitálne problémy Slovenska, medzi ktoré patria aj tie vyššie spomenuté…Podľa toho, ako vyzerá súčasná kondícia Slovenska, jednoducho na ZOH nemáme. Treba si uvedomiť, že ZOH nás z biedy nevytrhnú, ale skôr naopak, že sa životná úroveň ľudí zase zníži. Vláda by si mala uvedomiť už konečne, aké problémy by mala riešiť. Pretože ak bolo treba niečo pre ľudí v tomto štáte riešiť, tak všetky vlády po roku 1989 pchali hlavu do piesku ako pštros.

 

 Ako sme sa mohli dočítať napríklad v Pravde z 21. januára 2013 cudzinci vo veľkom skupujú slovenskú pôdu. Aj Žitný ostrov. Zákony sú natoľko choré, že nikto v tomto štáte nevie koľko pôdy je už v zahraničných rukách.

Pôda je niečo posvätné, čo sa nepredáva. Stáročia Slováci žili na slovenskej pôde, mnohokrát bytostne k nej pripútaní v ťažkých časoch, aby mohli prežiť. Dnes sme svedkami toho, ako zločinci predávajú slovenskú pôdu do zahraničia. Budeme gasterbeitermi na svojej vlastnej pôde? Čím je to, že Slovák keď niekoho volí vo voľbách, tak dotyční  zapredajú za peniaze vlastný národ? Na Slovensku síce platí zákon, podľa ktorého do roku 2015 je zákaz predaja poľnohospodárskej pôdy cudzincom, ale ktovie koľko jej už skúpili cez nastrčené figúrky? Kedy konečne slovenská vláda pochopí, že slovenská pôda nie je na predaj? A začne robiť kroky, ktoré tomu zamedzia? Kedy vláda konečne pochopí, že Slovensko po roku 1989 pomaly, ale isto posúva Slovensko do bezvýchodiskovej situácie? Slovensko o chvíľu stratí štátoprávne prvky ako sú suverenita, územná integrita a zvrchovanosť. A čo potom? Zostáva už len SNP II !!!

Ústav straty pamäti národa…(ÚSPN)

 Naši zákonodarcovia sa uzniesli, že treba prijať Zákon 553/2002 Z.z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa). V úvode sa píše:

 Národná rada Slovenskej republiky, majúc na pamäti

- veľké množstvo obetí, strát a škôd, ktoré utrpel slovenský národ a príslušníci národností žijúci na Slovensku v rokoch druhej svetovej vojny a po jej ukončení,

- vlastenecké tradície boja slovenského národa s okupantmi, fašizmom a komunizmom, činy občanov, ktoré konali v záujme slobodného a demokratického Slovenska a na obranu slobody a ľudskej dôstojnosti,

- povinnosť stíhať zločiny proti mieru, ľudskosti a vojnové zločiny a tiež

- povinnosť nášho štátu učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné zákony,

 - povinnosť nášho štátu sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody

1939 – 1989 a určiť zodpovednosť za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom proti

nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva, zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely ako výraz nášho presvedčenia, že ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať a že žiadne protiprávne konanie štátu proti občanom nemôže byť chránené tajomstvom ani nemôže byť zabudnuté, uzniesla sa na tomto zákone…

Zákon už vo svojom názve stanovuje, že sa bude zaoberať iba dianím v období rokov 1939 – 1989. Pred rokom 1939 sa podľa tohto zákona nič také neudialo, čo by stálo za zmienku. Ale pekne po poriadku. V roku 1918 vznikla Československá republika a vymanila sa tak z dovtedajšieho žalára národov ako sa trefne nazývalo Rakúsko – Uhorsko.

Časť Európy začala štátotvorne vznikať na troskách v období po prvej svetovej vojne. Dňa 16. novembra 1918 vznikla Maďarská ľudová republika. Na čele maďarskej národnej rady stál gróf Károly. Maďarské vojská, ktoré boli v tom čase ešte na našom území, Slovensko odmietli opustiť. Maďari mali záujem si Slovensko podriadiť a urobiť z neho svoju autonómnu republiku. Vznikajúce československé vojská s dobrovoľníkmi však postupne Maďarov vytláčali z nášho územia, čo sa nezaobišlo bez obetí. Maďari spolu so svojim odchodom brali od nás všetko, čo bolo cenné. Dokumenty, cennosti, priemyselné zariadenia, poškodzovali úmyselne všetko, čo nemohli zobrať so sebou.

Československé vojsko 6. decembra obsadilo Žilinu, 7. decembra Vrútky, 11. decembra Turčiansky svätý Martin, 15. decembra Kremnicu, 16. decembra Levoču, 22. decembra Zvolen, 23. decembra Banskú Štiavnicu a Banskú Bystricu, 28. decembra Prešov, 29. decembra Košice, 1. januára Bratislavu, 5. januára Lučenec, 10. januára Komárno, 15. januára Rimavskú Sobotu. Až takmer štyri mesiace po vyhlásení samostatnosti Československej republiky jej celé územie sa dostalo pod československú štátnu a vojenskú správu. Treba poznamenať, že Maďarsko sa dodnes nezmierilo so stratami slovenských území, ale aj území v Sedmohradsku, Banáte a Vojvodine. Na demarkačnej maďarsko-slovenskej čiare z maďarskej strany neustávali sporadické prestrelky, ozbrojené provokácie, prenikanie na naše územie, spojené so zastrašovaním obyvateľstva, no aj s vraždením a s únosmi predstaviteľov československej štátnej správy.

V marci 1919 vznikla Maďarská republika rád a jej vojská napadli a obsadili južné územia Slovenska. Prebiehali ťažké boje o existenciu Slovenska v rámci československého štátu. Československé vojská dobyli svoje územia späť až v druhej polovici roku 1919. Do tohto obdobia spadá i zavraždenie generála M.R. Štefánika na pokyn Beneša a Masaryka.

ČSR uzatvorila spolu s Rumunskom a Juhosláviou tzv. Malú dohodu na ochranu svojich záujmov proti Maďarsku, ktoré sa nechcelo zmieriť so zánikom Uhorska.

Do robotníkov sa strieľalo pri štrajku už v roku 1920 v Rumanovej. Na pohrebe mŕtvych sa zúčastnilo cca 2 000 ľudí.

Veľká svetová hospodárska kríza zapríčinila, že na Slovensku vzniklo množstvo hladových dolín a na celom území prevládala chudoba, ktorá nemala obdoby. Miera nezamestnanosti na Slovensku bola v roku 1931 na úrovni 25%. Začali sa občianske nepokoje, štrajky a aj streľba žandárov do ľudí, ktoré končili obeťami na životoch a zraneniami. Kto sa zapojil do štrajku stratil nárok sa zamestnať. Bol na čiernej listine zamestnávateľov. Tí, čo boli zamestnaní, dostávali v lepšom prípade žobrácku mzdu, neskôr poukážky na biednu stravu a tí čo neboli zamestnaní dostávali tzv. žobračenky. (žobrácky finančný prídel, aby mohli prežiť). Tiež ich však každý nedostával. Len v roku 1931 bolo na Slovensku 54 demonštrácií proti hladu a chudobe a 12 pochodov hladu. Končili väčšinou zrážkami s políciou. Masarykova polícia strieľala do ľudí. (viď napr. tzv. košútsky krvavý kúpeľ, Krompachy, Horná Suchá, Polomka, Télgart a pod). Buržoázny zločinecký kapitalizmus sa prejavil v plnej nahote. Ľudia pracovali v polootrockom režime.

V takomto stave československej republiky začal dýchať na hrdlo Československu v Nemecku fašistický pes. V roku 1934 sa stáva Hitler führerom a Európa sa pomaly chystá na druhú svetovú vojnu.

Obdobie od roku 1939 – 1989 prenecháme ÚSPN, keďže naši moderní zákonodarcovia si povedali, že ho už skúmať budú i keď bez úplného poznania dejinných súvislostí. O tom svedčia aj výsledky ich práce. V preambule sa hovorí tiež o komunizme. Tu treba len poznamenať, že komunizmus na Slovensku nikdy nebol. Bol socialistický systém, ktorý riadila komunistická strana. V žiadnom prípade sa však nedá hovoriť o totalite. Vláda jednej strany ešte neznamená, že štát je totalitný. Medzi politickou pluralitou, ktorú máme dnes a demokraciou je dosť veľký rozdiel. Politická pluralita sama osebe nezabezpečuje demokratický vývoj v spoločnosti.

Obdobie po roku 1989 je otvorené, nebudeme ho preto ešte hodnotiť. Faktom je, že rozkrádanie spoločného majetku, sa na Slovensku stalo nástrojom štátnej politiky, ekonomické megazločiny neboli zatiaľ potrestané, vznikol obrovský nárast kriminality, drogových závislostí, prostitúcie, neúnosná miera korupcie, stále rastúca nezamestnanosť, chudoba, bieda a z týchto javov vznikajúca beznádej, ktorú mnohokrát ľudia riešia samovraždami, rozvrátené zdravotníctvo, školstvo a kultúra atď. Kto za to môže?

V preambule zákona sa píše o povinnosti stíhať zločiny proti mieru, ľudskosti a vojnové zločiny.  Prečo sa nezačalo napríklad trestné stíhanie proti tým vysokopostaveným ľuďom v tejto republike, ktorí vtiahli Slovensko do agresorského paktu NATO, ktoré pácha po celej zemeguli vojnové zločiny? Prečo sa nezačalo trestné stíhanie proti tým, ktorí odsúhlasili prelety lietadiel ponad územie našej krajiny do bývalej Juhoslávie v roku 1999 a dopustili sa tak spolupáchateľstva zločinu proti mieru a ľudskosti? ÚSPN tieto veci nebude skúmať…

V paragrafe 5 zákona 553/2002 Z.z sa píše, že prenasledovanými osobami sa rozumejú:

Prenasledované osoby

(1) Prenasledovaným pre potreby tohto zákona je osoba, o ktorej bezpečnostné zložky štátu zhromažďovali informácie, a to tajným spôsobom, alebo osoba, ktorá bola orgánmi štátu z politických dôvodov akýmkoľvek iným spôsobom obmedzená vo svojich právach. 

Bod číslo jedna je mätúci, pretože bezpečnostné zložky štátu odjakživa zhromažďovali o osobách informácie tajným spôsobom a ani dnešná SIS nie je výnimkou. Za prenasledovanú osobu sa považuje tiež osoba, ktorá bola z politických dôvodov akýmkoľvek iným spôsobom obmedzená vo svojich právach. Dnes sú ľudia tiež z politických dôvodov a zlých politických rozhodnutí obmedzovaní vo svojich právach. A komu to vadí? Kto sa tým zaoberá? 

Ozaj čo skúma ÚSPN keď nový režim po roku 1989 dodnes nepoprel právny stav, ktorý bol na Slovensku do roku 1989? A a propo…Trestný zákon č. 140/1961 Zb., ktorý v Československu upravoval trestné právo, platil na Slovensku až do konca roka 2005. Čiže celých 16 rokov po roku 1989 vyhovoval novej spoločnosti. A môžete si „vygúgliť“ ďalší vývoj legislatívy a zistíte, že ešte aj teraz mnohé zákony v novelizovaných podobách platia. (napr. zákon č. 40/1964 Zb. – Občiansky zákonník, Občiansky súdny poriadok z roku 1963).

            Aby teda skutočne sa z nášho pohľadu mohol ÚSPN naozaj nazývať ÚPN mal by sa venovať seriózne celému dejinnému obdobiu povedzme od vzniku Československej republiky doteraz. Inak sú to zbytočne prejedené peniaze daňových poplatníkov a ÚSPN treba zrušiť.

Úplným výsmechom je, že tento zákon podpísala podarená dvojica politikov Mikuláš Dzurinda (je hlavným zodpovedným politikom, ktorý nás vtiahol do agresorského paktu NATO a má svoj podiel na bombardovaní Juhoslávie v roku 1999 tým, že jeho vláda povolila prelety lietadiel ponad naše územie. Iné kauzy s jeho účasťou si budeme všímať na inom mieste) a Jozef Migaš, (učiteľ na Vysokej škole politickej ÚV KSS v Bratislave, člen štruktúr KSS a terajší veľvyslanec v Moskve).

Čiže na záver možno poznamenať, že tento zákon je politický a slúži novému režimu na obhajovanie svojich neprávostí voči občanom. Tiež nevyhodnocuje udalosti na základe dejinných súvislostí, medzinárodných vplyvov, prekrucuje fakty a zahmlieva pravdu.