Archív pre február, 2013

             Je to už pekných pár mesiacov, čo nám rôzne potraviny doslova otravujú život. Poľská posypová soľ sa podľa podľa Poliakov „hodí“ aj do klobás a ďalších mäsových výrobkov. Podľa Slovákov sa síce nehodí, ale keď Slováci sú ochotní kupovať takýto „humus“ prečo im ju nepredať? Ale buďme spravodliví. Aj tzv. vyspelý Západ smrdí od hlavy až po päty. Pančované hovädzie konským mäsom a lasagne a la konské mäso zaznamenala aj inak vychytená firma Nestlé. Bratia Česi majú problémy s otráveným alkoholom, ktorého predaj bol zaznamenaný aj na Slovensku. Krutejší je aj dopad na ľudí, keďže v dôsledku otráv viacerí zomreli. No Poliaci sa nenechajú zahanbiť a slovenským deťom poprášia sladkosti jedom na potkany. Poľské kačky je tiež lepšie predať na Slovensku ako ich v Poľsku zaviesť do kafilérie. Poľskú kyslú kapustu s kyselinou mravčou tiež zrejme slovenský trh znesie. A tak by sa dalo pokračovať…

 

            Otázka však znie. Ako je možné, že sa takéto niečo vôbec dostane na slovenský trh? Ktoré firmy za tým stoja? Ktorí zločinci nám otravujú život? A čo robia zodpovední za tento stav? Alebo len skonštatujeme, že to nevadí, že také malé množstvo ľuďom neublíži? Opäť musíme za tým zrejme hľadať neschopných politikov, nezodpovedné orgány, ale aj honbu za maximálnymi ziskami firiem. Slovenská republika bola pred rokom 1989 sebestačnou krajinou pri výrobe kvalitných potravín. Potraviny sa v čase socializmu vyvážali na ten „vyspelý“ Západ, ktorý vedel, že u nás dostanú len kvalitu. Ale nové pravidlá po roku 1989 zlikvidovali domácu výrobu, domáci trh a dobrovoľne sme priestor pre dovoz potravín, ale aj iných tovarov uvoľnili tým, ktorí naň už čakali. Naši poprevratoví politici im v tom pomohli a prijali legislatívu, ktorá to umožnila. Ktovie za aké špinavé kšefty…a úplatky.

 

            Médiá, ale aj ústa zodpovedných sú plné rôznych komentárov čo by sa malo v tomto smere urobiť. Ale ruku na srdce. Čo sa zmenilo k lepšiemu? Prijali sa niektoré naozaj také opatrenia, ktoré by viedli k ochrane ľudského zdravia? Nie…Nič takého sa neurobilo. Prečo sa už dovoz takýchto potravín dávno nezakázal? Kto alebo čo tomu bráni? Bolo počuť, že keď sme v únii bolo by takéto prijaté opatrenie problémom. Tvrdíme že problém by vôbec nebol, keby mali zodpovední predstavitelia štátu trochu statočnosti v sebe a zakázali by dovoz takýchto potravín. Veď zdravie ľudí nie je na predaj. Čert zober celú Európsku úniu, ktorá robí na našich politikov bu..bu..bu…a bráni prijať razantné opatrenia, aby k takýmto veciam nedochádzalo. Slobodný trh má predsa len nejaké pravidlá nie? A keď ich niekto porušuje, nikto nám predsa nemôže brániť prijať takú legislatívu, pomocou ktorej ochránime zdravie ľudí.

            Zrejme nám ostáva len si brániť svoje zdravie sami. Ale ako keď sa na Vás na pultoch „usmieva“ tovar pekne zabalený, prifarbený, vystužený rôznymi prípravkami? Len a len zahryznúť. A pritom nám niekto vedome otravuje život…Kontroly sú nedostatočné, politici sa v médiách vyrozprávajú, chvíľu je okolo toho dusno, ale potom prídu iné kauzy, politikom odľahne, že to riešiť nemusia a život beží ďalej… Za takéto neriešené problémy, ohrozujúce ľudí na zdraví, politikom pripisujeme ďalší čierny bod…

 

Pred voľbami

Jak sa kolú! Jak sa rýpu!
Lámu hlavy! Tlčú kosti!
Bez svedomia, taktu, vtipu
stúpajú do poctivosti!

Letia zdrapy. Letia chlpy.
Každá strana zneuctená.
Ako voliť? Národ hlúpy
poctivej už strany nemá.

Janko Jesenský, 21.november 1928

Demokratické voľby

V tých voľbách demokratických
je predsa čosi novô,
a to je, že hlas národ má
a vyvolený slovo.

Pred dažďom rastú oblaky,
pred voľbami zas sľuby,
po daždi rastú rýdziky,
po voľbách – prázdne huby.

Pri voľbách národ vyberie
si stranu milovanú,
po voľbách strana milovaná
ho odloží – na stranu.

A pravda pravdou zostáva
pod potmehúdskym slncom:
voliči prídu ku urnám
a vyvolený – k hrncom.

Janko Jesenský, 17. júl 1929

Štiepny proces pokračuje…

Už o chvíľu nám uplynie rok od volieb, kedy pravicový zlepenec prehral voľby. Vyjadrené športovou terminológiou – utrpel debakel. Počas obdobia, keď pravicový zlepenec vládol, často krát sme v médiách zaznamenali pohoršené vyjadrenia pravice na takéto nálepkovanie Smerom. Ako však plynul čas, dnes môžeme konštatovať, že pravicový zlepenec bol naozaj len pozliepaný s pravicových politických strán, ktorý držala pohromade len moc a vidina obrovských peňazí, ku ktorým je možne sa dostať aj zneužívaním moci.

Čím ďalej tým viac si inteligentnejší a aktívnejší členovia zlepenca uvedomujú, že sedia na Titanicu, z ktorého keď nevyskočia, tak ich stiahne medzi mlčiacu väčšinu slovenských duší. Prirodzeným dôsledkom krachu pravice nastal štiepny proces a jednotlivé štiepne prvky sa snažia si založiť iné politické subjekty alebo združenia ako spôsob opätovného získania moci. O kríze sa tu už hovoriť ani nedá, pretože kríza v pravici nastala ešte počas ich vládnutia. Skôr sa dá očakávať, že štiepny proces bude pokračovať ďalej a je veľmi pravdepodobné, že niektoré pravicové strany skončia na smetisku dejín. Prvým vážnym kandidátom je SDKÚ, za ktorou je neskutočné množstvo káuz s obrovskými finančnými machináciami. SDKÚ už voličov neoklame a dá sa očakávať, že postupne sa prepadne na úplné dno. To je však dobrá správa pre Slovensko. Žiaľ prešafárené peniaze už nikto do rozpočtu nevráti. Na Slovensku za finančné machinácie v neprospech občana nikto nenesie zodpovednosť, čo dokazuje skutočnosť, že za ne nikto ani nebol potrestaný. Je to zapríčinené tým, že z rozkrádania verejných prostriedkov sa stal na Slovensku nástroj štátnej politiky.

V slovenskej politike dlhodobo medzi poslancami sa nachádzajú osoby, ktoré sú tzv. nezávislé alebo nie sú členmi žiadnych politických klubov. Tieto osoby vystúpili z klubov, ale mandát poslanca nevrátili. Prečo by to mali urobiť, keďže im z toho plynú celkom pekné peniažky…Otázka je, koho záujmy títo ľudia zastupujú. Klubové už nie a asi len svoje súkromné, keďže iný mandát od voličov nedostali. Normálne by bolo, keby s vystúpením z poslaneckého klubu vrátili aj svoj mandát. To by sme však od nich chceli priveľa. S mocou a peniazmi sa ťažko lúči, keď už niekto k nim privoňal.

Ďalším zo špecifických javov slovenskej politiky je, že viacerí poslanci sa citia takí geniálni, že dokážu zastávať viacero postov naraz. Pre nich nie je problém zastávať post poslanca NR SR a zároveň aj politický post na úrovni komunálnej politiky alebo možno aj ďalší. Hlavne tam kde to sype… Keďže o genialite sa u nich hovoriť nedá, vzniká pochybnosť ich kvality práce. Je pravdepodobné, že si nerobia poriadne ani jednu činnosť. Samotnou katastrofou je len účasť poslancov na zasadnutiach NR SR. Pokiaľ sa „nič vážneho“ nerieši, parlament je poloprázdny. Čo na tom, že poslanci poberajú platy, o ktorých sa mlčiacej väčšine môže len snívať. Keby bolo ustanovené zákonom, že volení zástupcovia ľudu podľa funkcií môžu mať príjem napríklad len o 15%  až 25% väčší ako je priemerná mzda na Slovensku, tak na Slovensku nemá kto vládnuť. Pritom by to bolo normálne. Ak chcú mať viac, nech sa starajú aj o zvyšovanie životnej úrovne voličov a nie iba o svoju.

Inak sa žiada poznamenať, že markantné rozdiely medzi pravicou a ľavicou na Slovensku neexistujú. Pokiaľ sú pri moci, všetci sa správajú pravicovo t.j. nám áno, ale ľudu nie. A keď sú v opozícii, tak sa snažia tváriť ľavicovo podľa hesla – nám len niečo a aj občanom niečo. Teda toľko, koľko je potrebné, aby v najbližších voľbách získali ich hlasy.  Veľmi dobre vedia, že občan chce počúvať reči o tom, kedy mu bude dobre. A tak to ide dookola. Čo na tom, že sa predvolebné sľuby nesplnia? Veď občania, kým prídu opäť voľby, na to zabudnú pri hľadaní riešení svojich problémov (aj existenčných).

Terajšie vyplakávanie opozície a mediálne ozveny o Smere ako vlády jednej strany je ako sa hovorí, plakanie na cudzom hrobe. Zlepenecké panstvo. Prehrali ste voľby, tak sa s tým už zmierte! Veď v demokracii je to tak či nie? 

 Nebyť káuz, zlodejstiev a rozbrojov v rámci pravice, voľby by neboli v roku 2012 dopadli tak jednoznačne. To, že vznikla vláda jednej strany, za to je zodpovedná terajšia opozícia svojou nezodpovednou politikou. Takže im odporúčame jednoduché riešenia a zadarmo…Rozpustite svoje sprofanované strany, pošlite do politického dôchodku členov, ktorí im škodia, skúste založiť nové politické subjekty s novými ľuďmi, novým myslením a skutočnou víziou pre rozvoj Slovenska. Takýto politický subjekt zatiaľ na Slovensku neexistuje. A voliči stále čakajú, že už konečne niekto začne myslieť aj na nich…

Vyzerá to tak, že štiepny proces v politike dopadne podľa fyzických zákonitostí. Pri štiepnom procese dochádza k štiepeniu jadra na viacero fragmentov, ktoré majú rôznu hmotnosť. Vzniká pri tom kinetická a tepelná energia. V rámci jadrového štiepenia je tento proces väčšinou kontrolovaný a kontrolovateľný. V politickom štiepnom procese vzniká však nekontrolovateľná katastrofa. Preto je namieste štiepny proces zrušiť. A ten sa dá len tak, opozičný zlepenec rozpustí ako sme už uviedli, svoje sprofanované strany…

Čierna kniha kapitalizmu

Otcova roľa

Pokojný večer na vŕšky padal,
na sivé polia.
V poslednom lúči starootcovská
horela roľa.
Z cudziny tulák kročil som na ňu
bázlivou nohou.
Slnko jak koráb v krvavých vodách
plá pod oblohou.

Strnište suché na vlhkých hrudách
pod nohou praská.
Zdá sa, že ktosi vedľa mňa kráča –
na čele vráska,
v láskavom oku jakoby krotká
výčitká nemá:
– prečo si nechal otcovskú pôdu?
Obrancu nemá!

Celý deň slnko, predsa je vlhká
otcovská roľa.
Stáletia tiekli poddaných slzy
na naše polia,
stáletia tiekli – nemôž byť’ suchá
poddaných roľa,
darmo ich suší ohnivé slnko,
dnes ešte bolia.

Z cudziny tulák pod hruškou stál som
zotletou spola.
Poddaných krvou napitá pôda
domov ma volá…
A v srdci stony robotných otcov
zreli mi v semä…
Vyklíčia ešte zubále dračie
z poddaných zeme?